Voľby do VÚC a výsledok Smeru prinášajú tri otázky. Naozaj Smer prehral? Ak áno, prečo? A čo sa dá čakať?
Odpoveď na prvú otázku by mohla byť triviálna. Stratil tri kľúčové kraje, takže áno. Ale zaujímavé je sledovať, či to ako prehru chápe aj samotný Smer. Na to je vhodné použiť protiotázku: ako výsledky komentoval Róbert Fico? Nijako. A to hovorí za všetko. Fico mlčí a na otázky o porážke musí reagovať jeho korunný princ Peter Pellegrini. Fico sa jednoducho po prehrách nerád ukazuje. Aspoň tak hovorí skúsenosť.
Otázka druhá: prečo dopadol, ako dopadol? Svoju úlohu určite zohrala dĺžka fungovania v úrade a opozeranosť. Po 12 či 16 rokoch sa ľuďom začne prirodzene žiadať zmena. Avšak pri tom sa to nekončí. V kampani kandidátov najsilnejšej strany chýbali autentické témy, ktoré ľudí v regiónoch trápia. Už iba taká doprava. Teda nedobudované či rozbité cesty, zlá verejná doprava.
Možno mali v Smere interné prieskumy, keď sa premiér rozhodol na konci októbra vycestovať do Žiliny a sľúbil budúci rok 19 miliónov eur na dobudovanie najoneskorenejších úsekov D3. A na tlačovej konferencii po jeho pravici stál, kto iný, ako Juraj Blanár. Neskoro, nepomohlo. Podobnú logiku by sme mohli aplikovať aj v ostatných regiónoch, kde Smer „strádal“.
Pri pomenovaní posledného faktora vychádzajme z včerajšieho vyjadrenia Petra Pellegriniho – niektoré kraje ho prekvapili a „prieskumy nenaznačovali, že by sme mali mať problém napríklad v Košiciach.“ Tí, ktorí víťazili, víťazili aj vďaka kontaktnej, terénnej kampani. A tú v Smere zjavne zanedbali alebo ju nedokážu robiť tak efektívne ako iní. Na oslovenie človeka milión niekde na námestí je totiž potrebná autenticita. Iba vtedy uverí.
Z mnohých smerákov sú už však skôr úradníci než ľudia, s ktorými sa máte chuť porozprávať. Alebo pohádať. Sú... nijakí. A to je problém. Pád dvoch princov – Blanára a Rašiho plus stálice Chudíka musí bolieť. Veľmi. A to nezostane bez následkov. Zatiaľ sa spomínajú možné personálne zmeny na regionálnej úrovni. Ale skončí to iba pri nich?
A tým sa dostávame k tretej otázke: aká bude reakcia? Zrejme sa nedá očakávať, že Fico odíde na týždeň za medveďmi do lesa. Skôr zasadne rozhodne širší tím a bude riešiť. Výsledok? Pozícia uvedomelého Európana môže čoskoro ustúpiť do úzadia. Namiesto neho sa môže pokojne objaviť niekto ostrejší, viac konfrontačný. Voči koaličným partnerom, opozícii. Možno sa dočkáme modifikácie a inak nazvaných sociálnych balíkov (ich čaro v pôvodnom marketingovom obale už vyprcháva a efekt aj 800-eurovej minimálnej mzdy by bol na národnej úrovni skôr udržiavací než preferencie pumpujúci).
Smer prehral a Fico neprehráva rád. Sú predsa len istou formou poníženia. Preto ak si niekto myslel, že tieto voľby budú nudné, tak vývoj po nich bude ešte viac adrenalínový, ako si možno dokážeme predstaviť. Možno príde k odpáleniu takej malej nálože dynamitu. A vôbec nie kvôli tomu, že do väčšiny žúp prídu noví ľudia. Ale preto, že niektorí starí končia.