Pod pojmom rozšírenie EÚ sa na Slovensku myslí takmer výlučne rozšírenie na východ a juhovýchod. Zrejme kvôli našej vnútrozemskej polohe nám uniká ďalší potenciálny vektor rozšírenia, ktorý môžeme nazvať transoceánskym. Týka sa vzťahu viacerých európskych krajín a ich súčasných a bývalých zámorských území.
Už teraz sú súčasťou únie niektoré zámorské (tzv. odľahlé alebo pridružené) územia, ktoré sú ústavne integrálnou súčasťou svojich metropol: Azory, Madeira, Kanárske ostrovy a francúzske zámorské departementy (Réunion, Guadeloupe, Martinique a Francúzska Guyana). Viaceré ďalšie francúzske, holandské, britské a dánske územia majú z pohľadu EÚ osobitný štatút tzv. zámorských krajín a teritórií.
Formálna a neformálna integrácia ďalších zámorských území a komunít do EÚ nie je žiadnou romantickou fikciou, ale procesom, ktorý reálne prebieha. Pozornosti aj slovenskej odbornej verejnosti úplne unikol zákon o britských zámorských územiach z roku 2002, ktorý udelil plnoprávne občianstvo Spojeného kráľovstva V. Británie obyvateľom všetkých britských zámorských území, ktorí ho ešte nemali. V tom momente sa i obyvatelia Kajmaních ostrovov a Svätej Heleny stali aj občanmi Európskej únie. Dnes už však analogický status plnoprávnych občanov svojich materských krajín, a teda aj občianstvo EÚ, majú obyvatelia prakticky všetkých zámorských a ostrovných európskych území (s výnimkou napr. Faerských ostrovov).
Najaktuálnejšia je zmena štatútu Holandských Antíl a (holandskej) Aruby -- 15. decembra 2008 dôjde k rozčleneniu Holandských Antíl tak, že ostrovy Bonaire, Saba a Sint Eustatius sa ako osobitné okresy stanú priamo súčasťou Holandska a ostrovy Curaçao and Sint Maarten získajú charakter podobný ako má Aruba, t. j. autonómnych štátov Holandského kráľovstva. Bonaire, Saba a Sint Eustatius zároveň už aj žiadajú zmenu štatútu z tzv. zámorských krajín a teritória na tzv. odľahlé územie EÚ (ako má napr. Martinique). Tejto žiadosti bude podľa všetkého vyhovené a v priebehu krátkeho času môžeme byť svedkami ďalšieho "skrytého" rozšírenia, tak podobného včleneniu NDR do Nemeckej spolkovej republiky v roku 1990. Navyše Holandsko môže v pomerne blízkej budúcnosti žiadať rovnakú zmenu štatútu aj pre spomenutú Arubu, Curaçao a Sint Maarten.
Zdanlivo prekvapivým je záujem o členstvo v EÚ zo strany Kapverdských ostrovov, bývalej portugalskej kolónie. V roku 2005 bývalý portugalský prezident Mário Soares začal intenzívne lobovať za ich vstup do EÚ. Toto úsilie podporujú aj zástupcovia Kanárskych a Azorských ostrovov a Madeiry. Ide v podstate o veľmi malý národ, pre ktorý je integrácia prirodzeným východiskom. Napriek geografickej príslušnosti k Afrike, jazykovo, nábožensky a kultúrne sú ostrovy bližšie Európe, s ktorou sú aj úzko ekonomicky prepojené. Ich ekonomická úroveň a úroveň politickej demokracie je vyššia než v prípade niektorých krajín definovaných ako potenciálne kandidátskych: Albánska a Bosny a Hercegoviny. Úspech Kapverdských ostrovov by mohol viesť aj k integrácii ďalších ostrovných krajín v Karibiku a Indickom oceáne, ktoré majú historicky tesné spojenie s Európu a podobné problémy ako Kapverdské ostrovy. A to dokonca v záujme hladkého priebehu celého procesu aj cestou opätovného pričlenenia sa k Veľkej Británii alebo iným bývalým metropolám.
Ďalšie pevnejšie pripútanie k EÚ sa môže týkať závislých území členských štátov, ktoré pre rôznu príčinu nespadajú do kategórie zámorských území a teritórií (napr. Faerské ostrovy, francúzske neobývané ostrovy v Indickom oceáne a ostrov Clipperton, Normanské ostrovy a ostrov Man). V prípade politickej vôle a záujmu týchto území by zrejme redefinovanie ich štatútu nepredstavovalo žiaden veľký problém. Z ekonomických príčin sa začína ozývať volanie po prehodnotení vzťahu k EÚ a opätovnej integrácii ako súčasti Dánska aj v Grónsku. Veľa však závisí od úspešného ukončenia ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy.
Daniel Šmihula, právnik a politológ
StoryEditor