Kauza hayekovci sa skončila trápne. A zároveň v istom zmysle správne. Tu totiž nešlo len konflikt záujmov dvoch štátnych tajomníkov. Ten sa ukončil tým, že sa obaja vzdali pozícií v Hayek Consulting. A kontrakt sa zrušil. Pozadie sporu bolo hlbšie. Išlo v ňom o to, kto má vplyv na Radičovú.
Hlavným aktérom nebola premiérka, ale dve skupiny, ktoré ju ovplyvňovali.
Prvou skupinou boli poradcovia Radičovej a spriaznení novinári. Tí kauzu otvorili. A naliehali na to, aby premiérka radikálne zakročila. Skupina poradcov (s prepojením na niektorých novinárov) trochu trpí tým, že nemá nijakú reálnu moc. Preto si chcela dokázať aspoň to, že má vplyv. Veľký vplyv. Taký veľký, že od nich závisí osud ministrov... Nie, tu nešlo len o princíp, ako tvrdili. Tu sa zápasilo hlavne o moc. O to, kto bude
mať dosah na kľúčové rozhodnutia premiérky.
Druhou skupinou boli prakticky všetky koaličné strany. Vrátane SDKÚ. Všetci sa zhodli na tom, že kauza hayekovci sa príliš dramatizuje. A odmietali ustupovať tlaku médií, resp. poradcov z Úradu vlády. Tvrdý postup Radičovej odmietala podporiť aj jej vlastná strana. Naopak, vedenie SDKÚ muselo premiérku krotiť. Aby riešila záujmy vlády a strany. Nie seba. A svoj imidž.
Je dobré, že zápas o vplyv na premiérku vyhrala ,,politická skupina". Nie preto, že by mali pravdu. Jednoducho preto, že majú mandát. Politický aj volebný. Rozhodujúci vplyv na politiku a osud vlády by mali mať strany, ktoré ju tvoria. Nie anonymní pešiaci z pozadia, ktorých
nikdy nikto nevolil (a nepozná).
Z celej kauzy hayekovci vyplýva len jedna vec. Že Iveta Radičová má naivných poradcov. A, našťastie, aj dostatočne slabých.