Za kľúčové považujeme zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva, zvyšovanie spokojnosti spotrebiteľov a finančnú ochranu pred katastrofickými nákladmi. Hlavným cieľom zdravotnej politiky je vytvoriť podmienky na fungovanie takého zdravotného systému, ktorý v dlhodobom horizonte zlepšuje zdravotný stav populácie. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že samotná vláda nemá priame nástroje na to, aby ľuďom prinavracala zdravie. Má však nástroje na to, aby aktívne ovplyvňovala prostredie, správanie a konanie ľudí.
Za posledných 50 rokov sa očakávaná dĺžka života obyvateľov krajín OECD predĺžila zo 68 na 78 rokov. Stredná dĺžka života obyvateľov Slovenska však za západnou Európou zaostáva o 5 -- 7 rokov a táto medzera sa nezmenšuje. V tomto parametri sa Slovensko vzďaľuje nielen od krajín EÚ15, ale dokonca aj od priemeru krajín V4. Aj keď samotná zdravotná starostlivosť má len obmedzený vplyv na celkový zdravotný stav obyvateľstva, funkčný zdravotný systém prináša zdravotné benefity. Hodnotenie vplyvu zdravotnej starostlivosti na zdravotný stav konzistentne ukazuje, že približne polovica predĺženia života v posledných desaťročiach bola ovplyvnená zdravotníctvom.
Pri zvyšovaní kvality starostlivosti je podstatná implementácia klinických odporúčaní a protokolov, meranie a porovnávanie kvality poskytovateľov, spotrebiteľské rebríčky, odmeňovanie poskytovateľov podľa kvality a zabezpečenie nezávislého prešetrenia postupu poskytovateľa. Nevyhnutné je tiež vytvoriť nezávislú inštitúciu na hodnotenie medicínskych intervencií, stanoviť priority v alokácii zdrojov, určiť a dodržiavať hranice nákladovej efektívnosti a explicitne definovať základný balík hradenej zdravotnej starostlivosti.
Spokojnosť spotrebiteľov so zdravotným systémom nie je daná len jeho schopnosťou zvýšiť hladinu zdravia obyvateľov. Popri schopnosti systému zlepšovať zdravotný stav populácie je veľmi dôležité, ako sú ľudia spokojní s nemedicínskymi parametrami systému a s tým, ako systém reaguje na ich očakávania. Patrí sem rešpekt voči klientom a orientácia na klienta.
Medzi bohatstvom a zdravím je vzťah pozitívnej spätnej väzby. Ľudia v bohatších krajinách vďaka rastúcemu socioekonomickému zázemiu, lepšej informovanosti, kvalitnejšej liečbe, menej škodlivým potravinám a celkovo vyššej kvalite života žijú dlhšie a tieto dodatočné roky prežívajú v lepšom zdraví. Zároveň zdravšie žijúci ľudia, ktorí naplno využívajú svoj potenciál, dlhšie prispievajú k bohatšej spoločnosti. Bohatstvo tak generuje zdravšiu spoločnosť, ktorá spätne generuje vyššiu úroveň bohatstva.
Toto dlhodobé pozorovanie však nemôžeme zúžiť na tvrdenie, že vyšší rast výdavkov na zdravotníctvo v krátkodobom horizonte automaticky zlepší zdravotné parametre krajiny. Skôr by sme mali rozmýšľať v dlhodobých stratégiách finančnej udržateľnosti, aby Slovensko budovalo udržateľný systém financovania, ktorý spravodlivo rozdeľuje finančné bremeno na obyvateľstvo, je pre jednotlivých aktérov dostatočne predvídateľný, a pritom jednoduchý z hľadiska administrácie.
Stratégia extenzívnejšieho zvyšovania zdrojov je udržateľná iba vtedy, ak je sprevádzaná stratégiou ich efektívnejšieho využívania. Podľa MMF je Slovensko prípadom krajiny s relatívne nízkymi výdavkami, kombinovanými s relatívne zlými výsledkami zdravotného stavu. Podľa prieskumu Populus (2005) si 76 % Slovákov myslí, že náš zdravotný systém je podfinancovaný. V realite sú však naše výdavky porovnateľné s ostatnými krajinami V4. Vnímanie chýbajúcich zdrojov je podľa výsledkov prieskumu Populus dané nízkou efektívnosťou nášho zdravotníctva.
Okrem dilemy, vznikajúcej medzi koncentrovanými nákladmi pre dobre organizované skupiny a roztrúsenými benefitmi pre neorganizované skupiny, je črtou zdravotníctva informačná asymetria. Zdravotníctvo je komplikovaný trh, na ktorom sa vplyvom privatizácie a fungovania trhových mechanizmov podstatne mení úloha štátu. Dnes už nie je kľúčovým očakávaním to, aby štát vlastnil alebo prevádzkoval ambulancie, nemocnice či zdravotné poisťovne. Jeho dominantnou rolou má byť ochrana spotrebiteľa a zodpovedné riadenie (stewardship).
Stewardship je podľa WHO funkcia, ktorá definuje spoločenskú zodpovednosť vlády za fungovanie zdravotného systému. Realizuje sa cez víziu, vplyv a inteligenciu. Vízia definuje želaný stav, priority a úlohy jednotlivých hráčov. Musí byť stabilná a konzistentná. Vplyv definuje regulačný rámec pre fungovanie trhu. Jednotlivé regulačné nástroje musia byť pravidelne vyhodnocované a konzistentné, pričom je dôležité udržať rovnováhu medzi regulačnou pascou privátnych záujmov a produktívnym dialógom s jednotlivými hráčmi. Inteligencia znamená, že vláda sa pri vedení zdravotníctva spolieha na kvalitných ľudí a presné informácie. Základnou stratégiou by tu mala byť privatizácia štátnych nemocníc a VšZP. Štát by mal zotrvať vo funkcii zodpovedného regulátora prostredia, pričom regulácia má byť nástroj zodpovedného vedenia, stability, predvídateľnosti a dodržiavania pravidiel hry, a nie zneužívaná ako prostriedok na získavanie konkurenčných výhod pre privilegované trhové subjekty.
Peter Pažitný, Tomáš Szalay, Angelika Szalayová
Krátené, kompletný text na
StoryEditor