18.11.2010, 00:00

Írsko a slovenské reformy

Anton Marcinčin, ekonóm Svetovej banky pre Slovensko. Snímka Štefan Laktiš
Zdroj: Štefan Laktiš

Uvidíme, aký bude výsledný scenár pre Írsko. Každopádne situácia aj v ďalších štátoch eurozóny (Portugalsku, prípadne Španielsku a Taliansku) nie je príliš radostná. Ďalší dôvod na skutočné systémové reformy na Slovensku.

Či už míňate peniaze uvážlivo alebo nezodpovedne, vo výsledku je veľmi ťažké míňať viac ako zarábate. Skôr či neskôr sa totiž môže stať, že staré dlhy nebudete vedieť financovať novými. Na jednej strane je pekné tešiť sa rôznym európskym výdobytkom vrátane štedro dotovaného poľnohospodárstva a sociálnych istôt, na druhej strane však miesto Európy vo svete závisí skôr od našej produktivity práce. Snáď európsky politológ je stále produktívnejší než čínsky (snáď), ale produktivita v mnohých sektoroch európskej reálnej ekonomiky sa postupom času dostáva akosi príliš blízko k tej čínskej.

Vlády by mohli pomáhať rozvíjať produktivitu, pokiaľ by pričasto nepadali do pasce ľavicového či pravicového populizmu. Po prvé, nesúlad medzi vládnymi príjmami a výdavkami nie je rozumné riešiť nekonečným zvyšovaním záťaže pracovnej aktivity. Po druhé, možno by nám naozaj prospelo vychovávať menej politológov a viac inžinierov.

Na spustenie súčasnej hystérie okolo Írska vraj stačilo vyhlásenie Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska a Spojeného kráľovstva, že debata vnútri eurozóny o budúcich stálych mechanizmoch riešenia kríz a potenciálnej úlohe súkromného sektora v tomto mechanizme sa netýka súčasných dlhov. Ak sa však nakoniec Írsko dostane pod správu Medzinárodného menového fondu a Európy, môže prísť napríklad aj o svoju 12,5-percentnú sadzbu korporátnej dane. Argument bude jasný - snaha zosúladiť príjmy so záväzkami.

Na Slovensku začíname schvaľovať rozpočet na budúci rok vrátane balíčka 1,7 miliardy eur. Ťažko hovoriť o systémových zmenách, naopak, mnoho opatrení zníži tvorbu pracovných miest. Mnoho opatrení sa dá vysvetliť iba heslom "lebo my môžeme", s ktorým je ťažko súhlasiť. Teším sa, že v pozadí politických hier a arogancie sa začínajú objavovať aj rozumné návrhy na odvodovú reformu; dokopy dávame aj licencie pre malých podnikateľov, aby ich štát zbytočne nedusil. Verím, že o pol roka budem spokojnejší, že táto koalícia dokáže svoje opodstatnenie. Inak to spokojne môžeme rozpustiť - aby sme v hanbe neostali.
Autor je podpredsedom KDH pre ekonomiku