Po mnohých protikrízových summitoch eurozónu čakajú ďalšie kľúčové udalosti týkajúce sa najmä trvalého eurovalu, bankovej únie, Grécka i Španielska.
Rýchlosť krokov predstaviteľov eurozóny smerom k hlbšej integrácii doteraz nebola dostatočná na to, aby na dlhší čas upokojila trhy s dlhopismi. Výsledkom je permanentná hrozba rizikových scenárov v periférnych ekonomikách.
Silnejšie ekonomiky eurozóny obmedzujú pôžičky slabším ekonomikám (Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko), v dôsledku čoho narastá rozdiel medzi výkonnosťou ekonomík severu a juhu eurozóny. Situáciu sa snaží riešiť Európska centrálna banka formou neštandardných opatrení. Mandát ECB však umožňuje len kupovať čas.
Riešenie podstaty krízy zostáva na vládach jednotlivých krajín eurozóny. Reformami musia zvýšiť konkurencieschopnosť svojich ekonomík a prinavrátiť tak dôveru do radov investorov. Je potrebné na národnej úrovni nájsť rovnováhu medzi rozpočtovými škrtmi a obnovou rastu.
Vlády naštartovali fiškálnu konsolidáciu, čo v prostredí slabnúceho globálneho dopytu podkopáva hospodársky rast. Vzhľadom na opatrnosť a vyčkávanie v investičnej činnosti, proces oddlžovania, by vlády mali vytvárať podmienky na ekonomický rast aj prostredníctvom kvalitného zákona o investičnej pomoci. Išlo by o podporu trhom vygenerovaných perspektívnych odvetví a činnosti. Z nástrojov investičnej pomoci bolo by vhodné uprednostniť daňové úľavy a garancie vo vzťahu k bankovej sfére. Zvážiť aj prípadné zapojenie nevyčerpaných prostriedkov z eurofondov.
Keďže lídri naďalej dávajú šancu Grécku zostať v eurozóne, bolo by potrebné vypracovať pre túto krajinu osobitnú formu investičnej pomoci.
Stanislav Neumann, analytik