Najčastejšie citovaným výrokom Mervyna Kinga, guvernéra britskej centrálnej banky je, že „globálne bankové inštitúcie sú globálne za života, ale národné pri úmrtí“. Obchodujú globálne cez priepustné hranice a geografickému umiestneniu kapitálu a likvidity pripisujú malý význam. Keď sa však hudba zadrhne, účet pripadne domácemu regulačnému úradu a domácej centrálnej banke. Aj keď straty vzniknú inde. Z tej istej príčiny môžu za sebou krachujúce banky nechať spúšť v tretích krajinách, ktorú už úrady v ich domovských krajinách nenapravia.
Islandské banky napríklad prijímali vklady v Británii a v Holandsku a sťahovali ich späť do Reykjavíku, takže hostiteľské krajiny nechávali bez peňazí. Krach Lehman Brothers zase vystavil väčšiemu riziku európskych veriteľov, ktorých financie boli v piatok pred koncom prevedené domov do New Yorku.
Regulačné orgány s týmto problémom zápasia už roky, no bez zreteľného úspechu. V polovici decembra Bank of England (BoE) a americká Federálna korporácia pre poistenie vkladov FDIC oznámili novinku, ktorá vyzerala ako prielom, prinajmenšom vzhľadom na hlavné banky so sídlami v USA a Británii – teda pre 12 z 28 ústavov, ktoré
Rada pre finančnú stabilitu pokladá za celosvetovo systémové. V ich prípade by sanačný orgán v Londýne či vo Washingtone prevzal kontrolu nad materskou spoločnosťou, odvolal najvyššie vedenie a rozdelil straty medzi akcionárov a nezabezpečených veriteľov.
Znelo to vierohodne. Predstavitelia BoE rázne vyhlásili, že sú pripravení dôverovať svojim americkým partnerom a že sa nebudú miešať do diania s cieľom ovládnuť dcérske firmy či aktíva so sídlom v Británii. „Je to cesta obsahujúca dôveru,“ povedal viceguvernér BoE Paul Tucker. Angloamerické pytačky sa však rýchlo pokazili, keď bol vyzvaný predseda FDIC, aby dal britským úradom rovnaké záruky dôvery. Podľa Financial Times „so smiechom odmietol“.
Napokon, kým FDIC a BoE pracovali na svojom pláne, americká centrálna banka Fed pripravovala návrhy, ktoré vystavia zahraničné banky v USA ešte prísnejšej sústave kontrolných mechanizmov a dotieravejšiemu dohľadu, ako doteraz. Fed sa snaží prinútiť zahraničné banky k vytvoreniu holdingovej spoločnosti, ktorá by vlastnila ich zvlášť kapitalizované dcéry, čo by Fedu vo výsledku zabezpečilo priamy dohľad nad ich počínaním. Ďalej sa od nich bude vyžadovať, aby v USA udržiavali silnejšie kapitálové a likviditné pozície.
Ako dôvod týchto nových povinností sa uvádza, že zahraničné banky sa od svojho tradičného úverového podnikania posunuli k významným a často komplikovaným aktivitám na kapitálovom trhu. „Kríza odhalila, aké z toho plynú riziká pre finančnú stabilitu USA,“ povedal guvernér Fedu Daniel Tarullo. Britský Úrad pre finančné služby sa odvoláva na to isté zdôvodnenie pri požiadavke voči cudzím bankám, aby namiesto prijímania vkladov či požičiavania prostredníctvom pobočiek materskej banky zriaďovali miestne dcérske spoločnosti.
Bývalý inšpektor Fedu, Ernest Patrikis, poukazuje na zjavný dôsledok: domáce banky budú mať v USA oproti zahraničným bankám výhodu. Ešte dramatickejšie je jeho tvrdenie, že „subsidiarizácia na dcérske banky by znamenala koniec medzinárodného bankovníctva“.
Larry Fink, generálny riaditeľ nadnárodnej firmy Blackrock, ktorá sa zaoberá správou investícií, pozerá na vec podobne: „Nenazval by som to obchodnou vojnou, ale rozhodne by som to označil za vysokú mieru protekcionizmu.“
Zvýšené obavy z protekcionizmu sú v tejto chvíli zrejme prehnané. Je tu však riziko, že tieto zásahy sú len hrotom nebezpečného klinu. Vynútená subsidiarizácia spôsobí uväznenie kapitálu a likvidity v miestnych právnických osobách, čo zníži efektivitu využívania kapitálu.
Nástroje, ktoré inštitúcie s globálnym rozhľadom, ako americká a britská centrálna banka, môžu využívať múdro a vhodne, by navyše v krajinách, kde vernosť voľným a otvoreným trhom nemožno brať za samozrejmosť, mohli získať iný charakter. Musíme teda dúfať, že americké a britské úrady postupujú obozretne a nepoužijú svoje nové právomoci na vyšachovanie zahraničnej konkurencie. V regulačnom svete, rovnako ako všade inde, je múdre držať sa tradičnej rady: „Pozor na dôsledky splnených prianí.“
Howard Davies,
bývalý viceguvernér britskej centrálnej banky