Mesiac po zverejnení spisu Slovenskej informačnej služby Gorila a nasledovnej mediálnej búrke možno robiť prvú bilanciu silných a slabých stránok tohto spisu. Prvou silnou stránkou je jeho komplexnosť a rozsiahlosť. Je to široké plátno. Nakrájaný na štyridsať častí, servírovaných postupne, by tú presvedčivosť nemal.
Veľká pravdepodobnosť
Druhou silnou stránkou je spôsob, akým boli informácie získané. Slovenská verejnosť sa za posledných dvadsať rokov mala možnosť oboznámiť s mnohými telefonickými rozhovormi, ktoré odpočula Slovenská informačná služba či polícia, a ktoré potom unikli do médií. Ľudia všeličo porozprávajú i do telefónu, ale predsa len v dobe odpočúvania patrí k ich psychológii určitá ostražitosť.
V prípade Gorily (s veľkou pravdepodobnosťou) prvýkrát ide o únik odpočúvania, ktoré je takzvané priestorové, čiže odpočúval sa určitý fyzický priestor, konkrétne byt. Vtedy odpočúvaný menej predpokladá alebo vôbec nepredpokladá, že by mohol byť odpočúvaný. Správa sa úplne uvoľnene. A preto i veľa povie.
Ak by išlo o spravodajskú informáciu s tým istým obsahom, ako má Gorila, ale táto informácia by pochádzala dajme tomu od nejakého ľudského zdroja, ktorý by iba hovoril o veciach, o ktorých sa dopočul z tretej ruky, sila – dôveryhodnosť takej informácie by klesla niekoľkonásobne. Ako funkcionár federálnej informačnej služby a neskôr ako politik, ktorý sa oboznamoval so správami SIS, si spomínam i na také správy, ktoré boli úplne bezcenné.
To nie je kritika služieb, i takéto správy sa nevyhnutne objavujú. To však nie je prípad Gorily. Preto aj došlo k odvolaniu pani Bubeníkovej z FNM. V tomto zmysle by teda bol spis úspechom SIS.
Podozrenia bez stíhania
Treťou silnou stránkou spisu je jeho zverejnenie. Dozvedáme sa, že isté policajné preverovanie prebiehalo za vlády Roberta Fica, ale k vzneseniu obvinení voči konkrétnym osobám ani k začatiu trestného stíhania vo veci nedošlo. Patrí k nie príliš peknej realite trestného konania, že mediálne búrky môžu pohnúť veci dopredu. Počkajme si teda na výsledky vyšetrovania.
K slabej stránke spisu, ako každého dokumentu tohto typu, patrí obvyklé nesprávne vyhodnotenie informácií z neho. Čo znamená autentickosť spisu? Domnievam sa, že pod ňou treba chápať to, že ide skutočne o prepis odpočutých rozhovorov. To však neznamená, že všetko, čo tieto osoby hovorili, je pravda. Zrejme najdôveryhodnejšie sú tie opísané činnosti, o ktorých dané osoby uviedli, že ich vykonali.
Zopár pochybností
Menej dôveryhodné sú tie činnosti, o ktorých osoby hovoria, že ich ešte len mienia vykonať. Najmenej dôveryhodné sú tie veci, o ktorých dané osoby hovoria v tom zmysle, že i ony ich majú z tretej, štvrtej ruky. Tie môžu byť úplne bezcenné. Zamieňať si tieto kategórie znamená, možno nechtiac, zavádzať verejnosť.
Ako príklad určitého nesprávneho vyhodnocovania spravodajského dokumentu uvediem mediálne narábanie so zoznamami agentov komunistickej Štátnej bezpečnosti. Aj v kauze Gorila som si všimol, ako sa niektoré médiá zamerali bludným smerom. Schopnosť médií rozlišovať v Gorile medzi dôveryhodným a nedôveryhodným zatiaľ hodnotím ako dve ku jednej v prospech schopnosti rozlišovať.
Strany a hry
Druhou slabou stránkou Gorily, alebo skôr jej mediálneho priebehu, sú rôzne politické hry medzi stranami, ktoré sa snažia jedna druhú šupnúť do Gorily ako Janíčko z rozprávky o perníkovej chalúpke zlú čarodejnicu na lopate do pece. Už samotné zverejnenie spisu mohlo byť súčasťou tých hier.
Občas sú to pokusy seriózne, občas trápne. Objasneniu Gorily to skôr škodí, ale zrejme sa tomu v politike nedá vyhnúť. Má to však za dôsledok, že trestnoprávna realita Gorily a jej politicko-mediálny obraz sa môžu začať od seba trocha vzďaľovať.
Treťou slabou stránkou Gorily ako mediálneho procesu je prílišná dôvera v trestnoprávne riešenie širšieho fenoménu Gorila. Na takéto riešenie, samozrejme, nemožno rezignovať. Dvadsaťročné skúsenosti nás však nabádajú byť opatrnými, aby sme neboli sklamaní. Trestnoprávnymi prostriedkami ťažko možno zázračne riešiť fenomén, ktorý vyrastá z určitej zakorenenej politickej mentality v štáte. Iné riešenie je riešenie politické. Majú ho v rukách voliči.
Kto je Vladimír Palko
Autor vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu UK v Bratislave. Pôsobil ako vedecký pracovník a vysokoškolský pedagóg. Bol dlhoročným členom a poslancom KDH. Pracoval ako predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. V rokoch 2002 až 2006 bol ministrom vnútra. V súčasnosti je predsedom strany Konzervatívni demokrati Slovenska.