Maďarský súd na prvom stupni oslobodil Sándora Képíróa obvineného z vojnových zločinov. Chýbali dôkazy a zásada „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ je jediným civilizovaným riešením.

Desivá je skôr reakcia verejnosti v súdnej sieni, ktorá posmešne pokrikovala na šéfa Wiesenthalovho centra: „Toto je maďarská spravodlivosť.“ Nie preto, že by jeho sympatizanti verili v nevinu obžalovaného. Naopak. Nacisti sú v Maďarsku čoraz populárnejší.

V maďarskej obci Gyöngyöspata si práve zvolili za starostu predstaviteľa ultrapravicového Jobbiku. Uniformovaní extrémisti už celé mesiace pochodujú obcou a zastrašujú miestnu rómsku komunitu. Pre spravodlivosť treba dodať, že predtým sa bála nerómska majorita.

Žeby práve starosta za Jobbik mal v úmysle utíšiť vášne, nikto ani neočakáva. Ceny nehnuteľností sa v obci okamžite prepadli na dno a miestni producenti vína už zaznamenali znížený dopyt.

Maďarsko viditeľne hnedne, no nie vplyvom „národnej mentality“. Ide o následok dlhodobo neriešených problémov. Je ľahké byť tolerantným, ak ste videli rómsku osadu nanajvýš tak z idúceho auta. Je to ťažšie, ak musíte žiť v tesnom susedstve s veľkou asociálnou komunitou.

Môžeme sa od Maďarov znechutene odvracať, alebo ich blahosklonne poľutovať, no naše vlastné neriešené problémy môžu dobehnúť aj nás. Ak demokratické elity rýchle nenájdu civilizované riešenia, frustrovaná majorita si demokraticky zvolí riešenia, ktoré nebudú mať s demokraciou nič spoločné. Maďarsko je len o jedno volebné obdobie pred nami.