Napriek všetkej hektickosti novembrových dní roka 1989, hodín bez istoty, že vyhráme, ale s istotou, že ideme naplno do toho, čo dostalo potom názov nežná revolúcia, som neustále myslel na román Mary Renaultovej Býk vychádza z mora. Príbeh Tézea a aténskej družiny, ktorá premôže krétskeho Minotaura, ma fascinoval. Tézeus vytvoril akési kolektívne telo, a takýmto spoločným telom sme boli aj my. Mohli sme zvíťaziť len preto, že sme konali, mysleli, cítili a žili v prvých novembrových dňoch spoločne, tým istým krokom a jedným dychom.
Príbeh novembra
Román sa však nekončil víťazným návratom Tézeovej družiny do Atén. Pokračoval individuálnymi príbehmi jednotlivých aktérov. Tie príbehy boli vznešené a tragické, boli to príbehy víťazstiev a porážok, úspechu a cti, ale aj lži a zrady, bohatstva a biedy, najvyššej miery radosti, ale aj najhlbšieho smútku, príbehy života a smrti. Tak, ako to chodí, keď sa veľká historická udalosť zmení na rad všedných dní.
Podobne je to aj s príbehom novembra 1989. Aj on má za dvadsaťdva rokov svojich víťazov a padlých, hrdinov a zradcov, odvážnych a zbabelcov, vytrvalcov a odpadlíkov, láskavých aj nenávistných. A zo živého diania sa mení na legendu, v ktorej sa každý uchádza o svoje mýtické miesto pod slnkom.
Zažratá korupcia
Keď premýšľam, čo sa stalo v tých dlhých všedných dňoch v starovekých Aténach s Tézeovou družinou, uvedomujem si, že ju rozložila korupcia. Nemyslím tým len na podplácanie, úplatky či získavanie neoprávnených výhod. Myslím aj na morálny úpadok, opotrebovanosť, zatváranie očí pred nespravodlivosťou, ustupovanie pred zlom, opúšťanie princípov, pozvoľnú koróziu. A myslím tým aj na kupovanie ľudí nehoráznymi sľubmi a na zálohované šťastie života na dlh.
Keď premýšľam, čo sa deje dnes, myslím na to isté. Na to, ako nás dvadsaťdva rokov rozkladá a rozvracia korupcia, podplácanie, získavanie neoprávnených výhod, morálny úpadok, opotrebovanosť, zatváranie očí pred nespravodlivosťou, šťastie na dlh. Nielen u nás na Slovensku, ale v celom svete západnej civilizácie, po ktorom sme túžili, lebo pre nás predstavoval svet slobody a miesto na zemi, kde sa dalo dobre žiť.
Názov Verejnosť proti násiliu vznikol spontánne. Násilie moci bolo do našich životov zažraté ako hrdza. Nenávideli sme ho, ale neverili sme, že sa môže skončiť. Postavili sme sa však proti nemu, aj keď sme nemali istotu, ale vedeli sme, že inak sa nedá a nesmieme cúvnuť. Keď sme sa prestali báť násilia moci, otvoril sa pred nami obzor slobody. Bol to úžasný, neopakovateľný pocit, a ostal v nás napriek všetkému.
Dnes, dvadsaťdva rokov po si myslím, že korupcia je najväčším násilím na nás všetkých. Je zhubným nádorom na tele spoločnosti, všadeprítomná, rozlezená po všetkých kútoch a škárach. Má rozmanité podoby od násilia po vábenie sľubmi, ktoré vedú do skazy. Vnikla pod kožu celej spoločnosti, ako korupcia moci, politická, ekonomická, sociálna korupcia, korupcia vzťahov, kupovania si mlčanlivosti. Je to korupcia hladkého jazyka, ktorý už zase pripomína komunistické frázy, korupcia verejne manipulovaných postojov, názorov, presvedčení, ohlupovania.
Náhradné výrazy
Hovoríme technokratickým, odľudšteným jazykom, namiesto o dlhoch hovoríme o rastových impulzoch, nehovoríme o tom, ako bohapusto míňame peniaze, ktoré nám zverili do rúk iní, ale o verejných úsporách, mlčíme o pohŕdaní obyčajnými ľuďmi a ignorovaní reality, zato máme plné ústa reforiem, nebavíme sa o peňazovodoch, ale o transferoch, namiesto o bankrote rozprávame o riadenej reštrukturalizácii, nefungujúcu záchrannú brzdu nazývame valom, rastúcu európsku byrokraciu federalizmom. Je to korupcia slovami, ktoré zakrývajú pravdu čipkovanou lžou.
Korupcia je dnes násilím, ktoré na nás páchajú iní, ale páchame ho na sebe aj my. V čom je rozdiel tých dvadsiatich dvoch rokov? Keby som to mal povedať jednou vetou, povedal by som, že v novembri 1989 sme potrebovali Verejnosť proti násiliu. Dnes potrebujeme Verejnosť proti korupcii.
Kto je Peter Zajac
Je absolvent slovakistiky a germanistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracuje ako vedecký pracovník v oblasti literatúry. Je profesorom Humboldtovej univerzity v Berlíne. Bol zakladajúcim členom hnutia Verejnosť proti násiliu a Občianskej konzervatívnej strany, ktorej je predsedom.