11.02.2016, 00:00

Vlakové vytriezvenie z lekcie voľného trhu

Keď sa povie Slovensko, jednou z prvých asociácií k našej krajine býva slovo „mladá“ – a k mladosti patria aj tvrdé lekcie do života. Jednu z nich prežívame v doprave. Pred rokom sa so slávou spúšťali vlaky súkromného dopravcu na vlakovej trati Bratislava-Košice. Následne sme si užili nové služby starého aj nového dopravcu, cenové eskapády, osočovanie, obviňovanie všetkých dookola a aj nesplnené očakávania.

Prešlo ďalších pár mesiacov a stali sme sa svedkami vzniku súkromného monopolu, ktorý nahradil ten štátny. To všetko s ušľachtilým cieľom dokonalej obsluhy zákazníka. Otváranie trhu sme si predstavovali inak. Očakávali sme lepšiu a lacnejšiu dopravu, udržateľnú cenu, nové vlaky, bezpečnosť, rýchlosť, dobrú informovanosť. Možno nám až tak nechýba Wi-Fi alebo časopisy. No určite nám chýbajú zrušené štátne IC vlaky. Stali sme sa pokusnými králikmi voľného trhu v hromadnej doprave osôb. Po vytlačení de facto jediného konkurenta sa rozplýva aj sen o lacných cenách. Dumping je dumping.

Kvalitná verejná doprava je dôležitým faktorom zamestnanosti. Doprava má byť skalou, o ktorú sa môže pracujúci, študujúci, rodič alebo dôchodca oprieť, a nie hazardnou hrou dopravcov. To vie garantovať len štát, región alebo mesto objednávkou výkonov vo verejnom záujme. Priestor pre voľné podnikanie existuje tam, kde liberalizované výkony nie sú súčasťou základnej obsluhy územia, a tam, kde to objednávateľ výkonov nedokáže urobiť prostredníctvom objednávaných výkonov lacnejšie.

Objednávateľ musí garantovať vyrovnávanie ponuky a dopytu, a trhu vymedziť priestor, kde sa môže dokonale vyblázniť. Viete si predstaviť, že v integrovanom dopravnom systéme vo Viedni alebo v inom západoeurópskom regióne sa odovzdá štátom dotovaná vlaková trať súkromnej spoločnosti, ona príde s vlastnou cenotvorbou a povie, že nebude akceptovať jednotné ceny ani uznávať lístky všetkých ostatných dopravcov? Asi nie. No a my na Slovensku dokážeme aj nemožné.

Čo s tým? Predovšetkým treba zapojiť sedliacky rozum. Dajme obyvateľom kvalitu, ponuku a dostupnosť, udržateľnú cenu a prostredie, v ktorom budú aj o rok aj o päť vedieť, čo ich čaká. Zabezpečme prostredie, kde cestujúci nebude rukojemníkom neférového konkurenčného boja. Garantujme obsluhu verejnou dopravou zo strany štátu alebo regiónov, dobrodruhom vymedzme dvor a nezabudnime na regulačný bič. Nemusí byť veľký, ale nech je dostatočne účinný. Nech nám je prvá lekcia voľného trhu vo verejnej doprave ponaučením. Nedopadla najlepšie.