Koncom minulého týždňa sa udiali vážne veci. Dokonca veľmi vážne. Nemci a Francúzi sa v piatok dohodli na „dlhodobej a povinnej schéme prerozdeľovania utečencov v únii“. Dlhodobá znamená každoročná. Schéma znamená kvóta. Z Európskej komisie prenikli informácie, že len tento rok sa má prerozdeliť 120- až 160-tisíc migrantov. Sú to zlé správy. Presne tieto nápady imigračnú krízu netlmia, ale akcelerujú.
Súbežne s tým sa zišli lídri V4 a oznámili, že povinné kvóty odmietajú. Namiesto nich požadujú ochranu vonkajších hraníc únie a zaistenie stability v Sýrii a Líbyi. Sú to správne požiadavky. Lenže bez podpory Západu nerealizovateľné.
Pri tejto zrážke západu a východu únie platí, že je (zatiaľ) nepodstatné, kto má viac pravdy. Podstatné je, kto má viac sily.
Otázka pravdy a práva je totiž jasná. Bola to Európska rada, ktorá si na aprílovom summite EÚ v Bruseli dohodla toto:
1. Posilniť prítomnosť európskych síl na mori. S cieľom zabrániť ďalším úmrtiam utečencov, ale aj s cieľom ochrany vonkajších hraníc únie.
2. Bojovať proti prevádzačom. Vrátane „potápania plavidiel prevádzačských skupín“.
3. Predchádzať nelegálnym migračným tokom. Podstatou opatrenia je „vracať neoprávnených (ekonomických) migrantov späť do krajín pôvodu“. A pomáhať len skutočným utečencom.
4. Posilniť solidaritu a zodpovednosť. Tu bola zhoda výlučne na dobrovoľných kvótach. Nie povinných.
Teda: východné štáty EÚ žiadajú, aby sa rešpektovali dohody a pravidlá. Západné štáty rezignovali na dohodnuté ciele. A namiesto toho spustili masívnu imigračnú propagandu. A navrhli povinné kvóty.
Iste, Nemecko s Francúzskom budú v tomto spore tí silnejší. Ale len dočasne. Keďže sa škaredo mýlia.