24.01.2015, 13:45

Ako eurobanka obrala Slovákov o ich príjmy

Ako eurobanka obrala Slovákov o ich príjmy

Rozhodnutia Európskej centrálnej banky ľudia spravidla neriešia. Myslia si, že sa ich to až tak netýka... Tentokrát by ale mali spozornieť. Šéf eurobanky Mario Draghi práve presadil niečo, čo ľuďom (aj vám) zoseká čisté príjmy alebo ich rast možno aj o desať percent. Samozrejme, nie všetkým, nie rovnako a nie hneď.

Čo sa vlastne stalo? Stalo sa to, že Talian Draghi sa rozhodol - napriek silnému odporu Nemcov - riešiť problém Talianska a iných krajín eurozóny v tlačiarni. Vytlačia sa nové peniaze. Masy nových peňazí (bilión eur... pre začiatok). Volá sa to kvantitatívne uvoľňovanie a skratku to má QE. Dôsledok? Najskôr príde znehodnotenie eura. Potom príde inflácia. Čiže rast cien - a pokles (prípadne slabší rast) vašich reálnych príjmov. Za štyri roky sa hodnota vašich príjmov a úspor môže zmenšiť o desať percent. Ale k tomu sa dostaneme...

Prudšie znehodnotenie eura sa už deje. Od tlačovky Draghiho. Svižne padá - keďže pri ,,tlačiarni" nemá výhodu a odolnosť celosvetovej meny ako dolár. Za pár hodín sa pomerne prudko oslabilo pod hranicu 1, 12 dolára. Prognóza? Euro bude padať ďalej. A rýchlejšie ako pred ,,QE". Časom pravdepodobne k parite 1 : 1 s dolárom.

Po tlaku na znehodnotenie meny príde tlak na infláciu. Predražia sa dovážané komodity (ropa a iné suroviny), predraží sa dovoz tovarov vo všeobecnosti - a porastú ceny. Presne tak, ako si to dal doktor Draghi za cieľ. Cieľ je 2 percentá ročne. Lenže - doktor Draghi sa zrejme bude snažiť, aby to bolo viac. Možno až do troch percent ročne.

Teraz si iste mnohí povedia: Len 3 percentá ročne? Smiešne... No. Tak poďme k výpočtom, ako nás Draghi oberie o desať percent z našich reálnych príjmov. Alebo o desať percent z úspor a ich výnosov. Alebo o desať percent kapitálu v dôchodkových fondoch.

Mario Draghi. Snímka: Reuters

Inflácia je zdravý jav vtedy, ak je prirodzená (nutná) a spojená s rastom. S rastom ekonomiky. A s rastom príjmov ľudí. Vtedy nebolí. Hlavne ak je rast vyšší ako inflácia. Lenže... Ak chce niekto umelo zvyšovať pôvodne nulovú infláciu - a to pri stagnácii ekonomiky alebo príjmov - je to čistý ,,prúser". Pre nás, bežných spotrebiteľov, sú kľúčové práve príjmy. Dá sa očakávať, že najbližšie štyri roky veľkej skupine ľudí neporastú ich čisté príjmy. Ani reálne, ani nominálne. Budú stagnovať - pre vysokú nezamestnanosť a nízky hospodársky rast. Týka sa to hlavne živnostníkov, malých podnikateľov a významnej časti strednej triedy. Živnostníkom by mali dokonca ich čité príjmy pre rastúce odvody reálne klesať. Ale nechajme to bokom a predpokladajme len to, že časti ľudí ich čisté príjmy najbližšie roky neporastú.

Porastie len inflácia - k umelému inflačnému cieľu 2 percentá alebo aj vyššie. Povedzme, že bude pár rokov zhruba 3 percentá.

Priemerná 3-percentná ročná inflácia po štyroch rokoch stlačí hodnotu vašich reálnych príjmov a vašich úspor (prípadne výnosov z nich) presne o 11, 15 percenta. O 11 percent slabší príjem a slabší osobný ,,kapitál" ako by bol pri stálych cenách... Len pre zaujímavosť - za päť rokov vám ,,smiešna" inflácie zhltne takmer 14 percent z reálnych príjmov. Stále smiešne?

Buďme ale fér a predpokladajme, že inflácia bude presne podľa plánu - 2 percentá ročne ako to chce umelo zariadiť doktor Draghi. Dobre. Ok. Zmena. Príjmy (úspory) by padli ,,len" o necelých osem percent (7,62 percenta) za štyri roky. Z každej tisícky vám zmizne hodnota 76 eur. Len tak. Vďaka čarovnému prútiku Draghiho.

Makroekonómovia teraz namietnu, že príjmy predsa v priemere porastú. Reálne alebo aspoň nominálne (o infláciu). A inflácia by sa tiež časom rozhýbala aj sama. Iste, iste... My ale skúmame tú veľkú časť Slovákov, hlavne živnostníkov, ktorí očakávajú, že im najbližšie roky čisté príjmy neporastú. Práve im by mali potom klesnúť reálne príjmy plus ich ,,kapitál" (úspory, peniaze v dôchodkových fondoch) o 8 - 11 percent. Z každej tisícky stratia do 100 eur. Len tak, lebo eurobanka chcela - umelo - naštartovať infláciu z nuly na dve-tri percentá.

Inak, trik je v tom, že ľudia prídu presne o to isté percento zo svojich reálnych príjmov aj vtedy, ak im slušne porastú. Povedzme na dvojnásobok. Pretože im reálne porastú o spomínané percentá menej, ako by rástli pri stálych cenách, resp. pri inflácii blízkej nule. Stále bude platiť - na každej tisícke strata do 100 eur (podľa skutočnej výšky inflácie). Na umelo naštartovanej inflácii prerobia takmer všetci. Lebo - prirodzene tu byť nemala, očakávala sa stagnácia cien, dokonca veľmi mierna deflácia (pokles cien), potom zas obdobie stagnácie cien a potom veľmi mierna inflácia blízko nuly. Možno nie celé štyri roky - preto naše výpočty treba brať len ako názornú ukážku, ako rýchlo aj nízka inflácia požiera naše príjmy.

No. A teraz si povedzme niečo o tých, ktorým umelo roztočená inflácia pomôže. Pomôže hlavne dlžníkom. Nie, nie, pozor... Teraz sa netešte z toho, že aj vy máte hypotéku. Bežných ľudí sa to veľmi netýka. Ak patríte do spomínanej skupiny, ktorej príjmy veľmi neporastú, možno ani len nominálne o infláciu (túto garanciu majú len dôchodcovia), potom sa na vašej hypotéke nič nemení. Zmení sa len to, že fixná suma, ktorá vám ostane na život a investície, sa hodnotou zmenší o spomínané percentá... Umelá inflácia pomôže len veľkým dlžníkom. Preúverovaným firmám. A škaredo zadĺženým štátom. Oni vyhrajú.

Vlastne už vyhrali. Vlastníci kapitálu (Nemci) boli porazení, lebo prevahu dnes majú vlastníci dlhov (Taliani, Francúzi, Španieli).

Dlhy štátov sa dnes dajú zmenšovať troma spôsobmi. Splácaním. To sa dnes ale nenosí (nosí sa refinancovanie dlhu, dokola). Hospodárskym rastom (v pomere k HDP potom dlhy trochu klesnú). Ani ten veľmi necítiť. Alebo infláciou - teda nominálnym ,,rastom" HDP. A - čo čert nechcel - ani inflácia tu nebola. Naopak, očakával sa mierny pokles cien a potom vzácne a pomerne dlhé obdobie cenovej stability. Čo s tým? Čo s Talianmi, ktorým sa nechce šetriť? A ktorých nezachraňuje rast, naopak, ekonomika im klesla? No nič, ostala len tretia možnosť - rýchlo preč z obdobia cenovej stability a šup do inflácie. Každé percento sa ráta - ak máte mamutie dlhy ako Taliansko (cez 130 percent HDP). Veď za štyri roky umelej inflácie sa pomer dlh/HDP zníži a hodnota starej istiny dlhu sa zmenší o krásnych 10 percent.

Spolu s krásnym 10 - percentným stlačením úspor a príjmov ľudí. Všetkých, aj tých, ktorým mzdy svižne porastú... Aj z ich vyšších reálnych príjmov ubudne 8-10 percent...

Takže. Národný dlh Talianska Talian Draghi riešil talinansky. Spolu s Francúzmi a Španielmi do toho zatiahli celú eurozónu a donútil ostatné národy, aby pristúpili na umelé znehodnotenie eura - a umelú infláciu a umelé okresanie príjmov. Nemci a ich výzvy na šetrenie sú dnes mimo módy...

A čo z toho vyplýva? Nič. Len to, že z tisícky po pár rokoch prídeme o stovku. Šťastlivci, ktorí zarobia o novú tisícku viac, prídu o dve stovky. A po roku 2015 príde rok 2008.