29.11.2014, 17:44

Komentár: Protesty ako siedme prikázanie. Kradnúť sa nemá

Komentár: Protesty ako siedme prikázanie. Kradnúť sa nemá

Protesty proti zlej veci sú dobré. To vedia aj v Smere. Veď práve odpor voči údajnému spisu Gorila o údajnej účasti politikov a finančných skupín na údajnom rabovaní Slovenska vyniesli dnešný parlamentno-vládny monolit k moci. Ale veľká moc dokáže vyvolať zvláštny závrat sprevádzaný pocitom „vyhraj voľby, môžeš všetko“.

Tento slogan určite nie je len heslom Smeru. Jeho autor “ ex-šéf parlamentu Paška iba zhutnil do krátkej jasnej vety princíp domácej demokracie. Nejeden copywrighter reklamnej agentúry by bol šťastný ak by dokázal vyprodukovať takýto úderný „claim“. Ja by som si ho dal ochrániť ako duševné vlastníctvo.

Aj teraz sú ľudia v uliciach. Medzi súčasnými a vtedajšími protestmi je zopár rozdielov. Prvý je intenzita a šírka, ktorá je slabšia ako v minulosti. Počty demonštrantov sú nižšie, protesty sa konajú iba v Bratislave a Košiciach, strety s policajtmi zmizli a najsilnejšou zbraňou sa stalo slovo a sviečky.

Ďalším rozdielom je to, že akcie organizujú opoziční politici. To môže pôsobiť rušivo na tých, čo nechcú drukovať žiadnej politickej strane. Tretím rozdielom je spoločenský dosah demonštrácií. Mohli sme si ho vyskúšať v komunálnych voľbách. Volením väčšiny nezávislých kandidátov dali ľudia najavo to, čo si o politikoch myslia.

To, že niektorí kandidáti boli podporovaní napríklad Smerom, dokonca tajili ako Kainovo znamenie. Odhalili ho až po zvolení. Z hľadiska politického súboja bol víťazom Smer. A to v čase vrcholiaceho odporu verejnosti voči kauze údajne predraženého nákupu medicínskeho zariadenia štátnou nemocnicou, pre ktorú z postov odišla ministerka zdravotníctva a podpredsedníčka parlamentu.

Širšiemu dosahu protestov na spoločnosť bránia dve veci. Vtedajší protestujúci ovplyvnili výsledky pravice vo voľbách 2012, pretože pravicoví volič je citlivý na zlyhanie pravicových politikov. Ľavicový volič takéto problémy u „svojich“ asi nerieši a pravdepodobne sa ani dnešných protestov nezúčastňuje. Druhý problém je chýbajúca alternatíva. Nad protestmi si zobrali záštitu politickí zabávači. To ale pre voličov nie je  voľba. Ľavicoví si volia svojich a pravicoví si ťažko vyberú permanentných narušiteľov. Narúšať nestačí.

I napriek pravdepodobnému slabšiemu dosahu na spoločenskú mienku je dobré, že tu protesty máme. Politici si musia uvedomiť, že nie všetci sú ovce. Že nálada v spoločnosti nie je pokojná i keď tu máme dva roky toľko „istôt“, že nevieme čo s nimi robiť. I keď spoločnosť dostáva sedatíva ako vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov.

Keď štát na jednej strane zdiera živnostníkov a na druhej strane ten istý štát umožní vykrádanie zdravotníctva, tak asi bude niekde problém, na ktorý musí ukázať verejnosť a žiadať jeho vyriešenie. O tom, že kradnúť sa nemá, nehovorí len Siedme prikázanie. Exkomunisti sa nemôžu vyhovárať na neznalosť Biblie - krádež bola trestným činom aj za socializmu. Mala by byť aj dnes, aj keď sa často nazýva „verejné obstarávanie“.