O ministrovi financií Petrovi Kažimírovi sa v kuloároch hovorí ako o emotívnom človeku. Vraj dokáže rýchlo vzplanúť a potom rovnako rýchlo vychladnúť. Ďalší o ňom hovorili, že v druhej vláde Roberta Fica bol takou malou superstar. A podľa mnohých tým najlepším, čo Fico II ponúkol.
Preto nám zostáva len si predstavovať, čo sa asi dialo na jeho ministerstve, keď mu Eurostat poslal deficit za minulý rok. S odkazom: nie, nemali ste 2,5-percentný schodok, ale pekné tri percentá. Celkom slušná nálož. Aj na človeka, ktorý má dlhšiu zápalnú šnúru ako Kažimír. Dôvodom boli vysoké výdavky (šetrenie pred voľbami je oxymoron, avšak končilo sa aj eurofondové obdobie) a nižšie príjmy (dobre, že si nemôžeme započítať peniaze, ktoré štátu zaplatilo Cargo, je zrejme na diskusiu). Buďme však úprimní: určite sa dalo urobiť viac. Nechať si väčšiu vatu, ktorá by absorbovala riziká, na ktoré odborníci upozorňovali. Určite sa dalo. Nuž, ale voľby nepustia. Ani ekonomickú a ministerskú superstar. Zjavne ani v pohodlnej jednofarebnej vláde.
O to zaujímavejšie bude sledovať, ako si Kažimír poradí s koaličnou vládou a jej expanzívnymi plánmi. Nižšie dane, vyššie podpory niektorých skupín, veľké budovanie ciest. A do toho vyrovnaný rozpočet. Vo volebnom roku navyše! Zlé jazyky tvrdia, že na ministerstvách dramatický sklon k úsporám nie je. Jemne povedané.
Kažimír štatistikom na margo včerajších výsledkov odkázal, že takéto prekvapenia na poslednú chvíľu nie sú fér. Áno, život občas nie je fér. Je však na ňom, aby ukázal, ako vie kľučkovať a či splní sľuby. Veľa alternatív vo vláde nie je, preto verme, že jeho kariéra nebude kopírovať jeho povahu. Že sa z neho nestane len taká supernova.
Marcela Šimková
StoryEditor