Britské odmietnutie Európskej únie je symbol. Symbol odcudzenia sa a neschopnosti predčiť, prekričať tých, ktorí volali po Brexite. Nikto viac ako polovici obyvateľov starého ostrova nedokázal vysvetliť, prečo by mali v Únii zostať (a my si myslíme, že mali v Únii zostať). Za tie roky im nedokázal v plnej miere ukázať, za čo Únia reálne môže a čo sú len fámy. A dnes vidíme v plnej nahote dosahy tohto konania.
Kto sa odcudzí obyvateľom, ten za to zaplatí. Asi takto by sa dal charakterizovať dnešný výsledok. Nikto nevie, čo bude teraz. Čo bude so Škótskom, ako sa nastavia obchodné vzťahy s EÚ, či nezavolá niekto zo Španielska, že chce Gibraltár. Prežívame precedens a všetko je vo veľkej miere nové.
Na druhej strane dala Británia Európskej únii šancu. Prejsť sebareflexiou, povedať si čo ďalej, odhodiť tú bruselskú úradničinu a začať ľuďom riadne komunikovať, prečo a čo robíme. A prečo by to mali chcieť. Ak by to teda mali chcieť.
Je reálne, že nás čaká vlna referend. Nie je vylúčené, že niektoré ďalšie dopadne podobne. Nie je vylúčené, že je to naozaj začiatok konca Únie. Možno áno, možno nie. Nie to však nezvratný proces. Verme, že sa európski lídri zmobilizujú. A že nebude platiť vtip, ktorý koloval pred Brexitom po sociálnych sieťach: Čo spraví Únia po odobrení Brexitu? Nič. Vôbec nič.