Správa o brexite nám pripravila (ďalšie) katastrofické ráno. Na trhu vypukol výpredaj, libra začala voľný pád a verejnosť sa predbieha v katastrofických scenároch. No ako obyčajne, aj tentoraz sa kaša nebude jesť až taká horúca – po tomto type otrasov zvyknú meny a trhy stúpať k predchádzajúcim úrovniam, hlavy vychladnú a začne sa rokovať. Oveľa zaujímavejšie ako výkyvy burzových indexov preto bude zdĺhavé rokovanie o formáte, akým Británia úniu opustí, teda do akej miery zostane zachovaná mobilita kapitálu či pracovných síl a koľko bude Británia po novom posielať do spoločných fondov. Bez týchto informácií totiž nevieme, o čom sa vlastne rozprávame.
Patrí sa však povedať, že v týchto rokovaniach bude mať navrch únia. Bez prístupu na britský trh totiž utrpíme, no ostrovný štát by vykrvácal. Preto bude formát rozchodu taký, ako si povie zvyšná dvadsaťsedmička. V prospech „mäkkého“ brexitu hovoria ekonomické argumenty, no na druhej strane by takýto variant mohol posilniť exitové ambície ostatných krajín. Preto sa dnes zdá pravdepodobnejšie, že únia Britom nebude chcieť veľmi ustupovať.
Iste, úplne rozviazať vzťahy s Britániu je nepredstaviteľné, musí byť zachovaná silná miera ekonomickej spolupráce a nízke, či žiadne, colné bariéry. No napríklad taký spoločný pracovný trh je adeptom na popravu číslo jeden. Ekonomickí migranti z nových krajín únie totiž boli jednou z ústredných tém kampane a ak by mali mať naďalej prístup na britský pracovný trh, referendum by prišlo o podstatu.
Paradoxne, práve tvrdý brexit dáva akú-takú nádej, že sa euroskeptici v našom priestore spamätajú. Ak budeme svedkom škaredého rozvodu a na Slovensko sa z ostrovov vráti stotisíc ekonomických migrantov, mnohí mladí prídu o možnosť za výhodných podmienok študovať na tamojších elitných univerzitách, zastaví sa investícia Jaguaru v Nitre (to musí byť Ficova nočná mora), spoločenstvo príde o významného čistého platcu, azda viac Slovákov pochopí, aké výhody únia prináša a že naša krajina je predovšetkým ich konzumentom.
Potom zostane len tá druhá možnosť: že si budeme ďalej voliť populistických eurobijcov a pracovať na definitívnom rozvalení únie, až napokon s rozčarovaním zistíme, že západná Európa si radšej postaví nový vlastný európsky dom, v ktorom majstrov sveta z periférie už nebude treba. Potom sa môžeme vrátiť k svojstojnej sebestačnosti, exportovať zemiaky a bábiky zo šúpolia.