Ak na Slovensku existuje čosi, čo by sa dalo nazvať eurofederalistickým táborom, tak sa to, najmä v poslednom čase, krčí kdesi v kúte, parket patrí pánom, čo ukazujú Európe vztýčené prsty. Preto poteší, keď fanúšikom tesnej európskej integrácie a presunu moci „do Bruselu“ príde na pomoc nečakaný spojenec – predseda národniarov a toho času prvý muž parlamentu Andrej Danko.
Skôr než obviníte komentátora z blúznenia, vypočujte si záznam poslednej relácie O 5 minút 12, kde Danko volal po zjednotení systému sociálneho zabezpečenia a pracovného práva naprieč úniou. Vraví, že ak nám bohatšie krajiny zaplatia sociálne dávky ako povedzme vo Francúzsku, „vtedy ja ako národný politik poviem – odovzdajme sa“. Čím sa však paradoxne zaradil do krajne eurofederalistického prúdu, za jeho myšlienky by sa nehanbili ani francúzski socialisti, ktorí nás roky obviňujú zo „sociálneho dumpingu“.
Stačí kratšia úvaha. Ak máme mať spoločné pracovné a sociálne právo, musíme mať aj fórum, kde bude vznikať a orgány, ktoré ho budú uvádzať do praxe. Priznáme túto kompetenciu „nikým nevoleným“ (pozdravujeme Ľubomíra Galka) poslancom Európskeho parlamentu a členom Európskej komisie? Alebo to ponecháme na Rade? Nech sa rozhodneme hocako, znamená to budovanie ďalších európskych inštitúcií a rozširovanie ich kompetencií. Ak sa má totiž v Luxembursku a Rumunsku vyplácať rovnaká minimálna mzda či podpora v nezamestnanosti, ťažko sa možno domnievať, že jeho podoba vznikne konsenzom. Čiže buď nevznikne, alebo bude treba niekoho v takejto citlivej veci prehlasovať.
Nespomenúť sa nedá ani Dankov apel na rozvíjanie fiškálneho federalizmu – podstatou jeho návrhu je totiž zjavne subvencovanie sociálnych systémov nových krajín priamymi transfermi z bohatších kútov starého kontinentu. Napokon, keby sme na ne mali, tak si vyššie dávky schválime aj sami, všakže. A keďže rovnako ako zákon zachovania energie platí aj zákon zachovania peňazí, zvýšenie dávok u nás by znamenalo ich zníženie inde, prípadne radikálne zvýšenie daní alebo zadlžovanie. Vskutku si v SNS myslia, že niečo také je politicky realizovateľné? Ako by zareagovali, keby toto saldo bolo pre Slovákov pasívne a mali by dotovať dávky v Bulharsku?
Iste, nič z uvedeného nie je jadrová fyzika a pochopí to aj bystrejší šiestak, ktorý vie, že každá palica má dva konce, prípadne si zo Spidermana pamätá, že „s veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť“. Totiž, ak na francúzskeho či nemeckého daňového poplatníka uvalíme zodpovednosť za budovanie slovenského štátu blahobytu, musíme im dať aj moc ovplyvňovať naše vnútorné normy. Spakruky sa ponúka zjednotenie sociálnymi transfermi prešpikovaného rodinného práva. Po slovensky to znamená vzdať sa suverenity. Dobré ráno, vážení „národniari“.
Na záver zostáva zamyslieť sa, či Danko blúzni a sám si neuvedomuje, čo hovorí, alebo vedome zavádza a láka voličov na nemecké ovocie. Isté je len to, že ani jedno nie je hodné predsedu parlamentu.