Keď Robert Fico nevie kam z konopí, zvykne opozíciu obviňovať, že sa riadi heslom „čím horšie, tým lepšie“. Inými slovami, že jeho kritici sú zlomyseľníci, čo chcú, aby sa Slovensku nedarilo, lebo to uškodí aj Smeru. Na tomto obvinení je najzákernejšie azda to, že je pravdivé. (Hoci Fico zabúda povedať, že platí aj vtedy, keď je v opozícii Smer.) Prirodzene, každá opozícia také obvinenia odmieta – prinajmenšom to platilo donedávna. Že žijeme v časoch politickej avantgardy, nám najnovšie pripomenul Richard Sulík, ktorý otvorene vraví, že protesty pred Bonaparte organizuje, aby predĺžil zotrvanie Roberta Kaliňáka vo funkcii.
Logika znie takto: Kaliňákove prehrešky sú priveľké a znižujú preferencie Smeru, no Robert Fico si nemôže dovoliť odvolať ho počas protestov, lebo by to bolo priznanie slabosti a viny. Takže pokračovaním protestov chce Sulík vedome udržiavať Kaliňáka vo funkcii, čo síce škodí štátu, ale aj Smeru a to je predsa najvyšší cieľ. Je to vskutku rafinovaná politická taktika. Patrí sa povedať, že Sulík to zrejme myslí vážne – hocčo by sme Sulíkovi vyčítali, veď aj vyčítame, nedostatok úprimnosti v politickom prejave to nebude.
V tomto prípadne neradno moralizovať, lebo je naozaj možné, že práve implózia Smeru pre kauzu Bašternák je podmienkou pre rozvoj Slovenska. Jediná výčitka môže smerovať k tomu, ako otvorene predseda SaS svoju stratégiu artikuluje. Totiž, pre návštevníkov protestov zrejme nie je veľmi príjemné dozvedieť sa, že Sulík ich v skutočnosti volá na námestie preto, aby podržali Kaliňáka. Lebo tým vraví, že ich považuje za menej chápavých spojencov. Iste, každý politik ich potrebuje, ale hovoriť by im to asi nemal.