Aj vám sa zdá, že čoraz viac ľudí „zneužíva“ sociálny systém a necháva si popri príjme zo zamestnania vyplácať starobný dôchodok? Veruže sa vám to nezdá, počet pracujúcich dôchodcov vytrvalo rastie a úmerne s tým stúpa aj počet ľudí, ktorým sa to nepáči a na zamestnaných penzistov pozerajú ako Lenin na buržoáziu. Pritom v každej normálnej krajine by sa mali všetci napospol tešiť, že naši (starí) rodičia majú chuť aj silu pracovať a zároveň je o nich záujem, čo ekonomika demonštruje vytvorením pracovných miest pre nich.
Áno, takto povedané to znie pekne, ale aj tak sa nám to inštinktívne nie veľmi páči. Pri troche zamyslenia zistíme prečo. Predovšetkým, dôchodkový systém je u nás hlboko deficitný, takže sa neradi dívame, ako z neho profituje niekto, kto vyložene nemusí. Po druhé, to, že dôchodca pracuje, nie vždy znamená, že si to jeho zamestnávateľ želá. U nás nemôžete prepustiť zamestnanca „len“ preto, že je k dispozícii lepší. Preto KDH dávnejšie navrhovalo, aby získanie nároku na dôchodok bolo dôvodom na výpoveď, a zákaz súbehu dôchodku a práce vo verejnej správe. Čím ukázali na jadro problému, ale nie na jeho riešenie.
Prepúšťať zamestnanca z dôvodu nároku na dôchodok by bolo totiž vyložene diskriminačné, pretože sa tomu ani nedá vyhnúť. Rovnako tak odoprieť niekomu poistné plnenie, na ktoré má zákonný nárok – pretože dôchodok nie je sociálna dávka. Riešenie patologického stavu je jednoduché, hoci politicky ťažko presaditeľné. Po prvé, rozviazať zamestnávateľom ruky, aby sa mohli sami rozhodnúť, komu chcú dávať prácu. A po druhé, priznať si, že na zásluhové dôchodky z 1. piliera prosto nemáme, a vyplácať ich solidárne ako sociálnu dávku, na ktorú zamestnaní nemajú nárok.
Seniori, dôchodciReuters
StoryEditor