Kto v uplynulých mesiacoch počúval otravné blúznenie SaS o principiálnosti pri hlasovaní, nemohol sa ubrániť smiechu, keď poslanci ĽSNS do parlamentu predložili návrh na redukciu počtu poslancov zo 150 na 100.
Áno, práve o tomto zásadnom programovom cieli SaS kedysi organizovala referendum. Zároveň je to strana, ktorá sa pre princípy v prípade eurovalu vzdala vládnutia a pred pár mesiacmi sa rozčuľovala, keď poslanci Mosta a Siete nehlasovali za zrušenie gastrolístkov, ktoré pred voľbami podporovali.
Samozrejme, zmenšenie slovenského parlamentu je prízemná populistická hlasolapka, ktorú žiaden triezvy politik nemôže považovať za tému a tento podnik je vopred odsúdený na neúspech.
Podstatné nie je ani to, ako kotlebovci k novele ústavy pristúpili – má dĺžku jednej vety a neobťažovali sa s úpravou rokovacieho poriadku, ktorý by na nové počty musel reagovať.
Kľúčové je, že keby SaS vytrvala vo svojej principiálnosti, do nohy by musela hlasovať s ĽSNS. Pretože na osobu predkladateľa neslobodno prihliadať. Je tiež jedno, že zákon je odsúdený na neúspech a jeho diletantská podoba sa dá zmeniť v druhom čítaní.
Strana však avizuje, že viacerí poslanci považujú hlasovanie s kotlebovcami za neprekonateľný problém. Nie, nebudeme to našim „liberálom“ vyčítať, tešme sa z toho, že už na začiatku svojho tretieho volebného obdobia pomaly začínajú chápať základy parlamentnej politiky.
A síce, že osoba a motívy predkladateľa, aj očakávaný výsledok hlasovania sú závažné okolnosti, ktoré vstupujú do rozhodovania. Ktožehovie, týmto tempom azda o takých päť-šesť volebných cyklov pochopia, že o zákonoch sa vyjednáva a opozičné zákony sa proti vôli partnera vo vláde neschvaľujú.