Ak niekto doteraz drzo pochyboval o hlbokej hodnotovej, sociálno-demokratickej podstate Smeru, tak včera dostal poriadnu nakladačku! Z úst europoslanca Borisa Zalu sme sa totiž dozvedeli, že za jeho (vraj podmienečným) odchodom zo Smeru je práve zásadný ideologický spor o politickej podstate najsilnejšej strany, konkrétne odklon od sociálno-demokratickej línie v návrhu programových téz z pera Pavla Pašku a Ľuboša Blahu, ktoré považuje za „propagandistický pamflet“. Prirodzene, veriť mu nebudeme – to by sme museli spadnúť z višne alebo aj vyššieho stromu, aby sme si mysleli, že podnikateľský projekt s názvom Smer mal niekedy sociálno-demokratickú podstatu a mohol sa k nej niekedy vrátiť.
Skôr je pravdepodobné, že čerstvý odídenec vidí na horizonte nevyhnutný koniec, či už svoj alebo Smeru, a pokúša sa od strany očistiť ako jeden z prvých. Napriek uvedenému je krok Zalu (ozaj, nepripomína vám černokňažníka?) v slovenskej politike prielomom. Smer a osobitne Robert Fico sa vždy hrdili stabilitou strany, z ktorej sa takpovediac neodchádza, a zdá sa, že táto mantra príde o svoju podstatu. Niežeby sa teraz nutne musela strhnúť lavína, to iste nie, ale už dlhšie sa o pozornosť hlásia aj ďalší „od reality odtrhnutí“ europoslanci, menovite Monika Beňová.
Samozrejme, odchod zopár kádrov druhej ligy (bez urážky), ktorí sa už dlhšie nezúčastňujú na rozhodovaní na najvyšších poschodiach, ešte nie je signálom definitívneho rozkladu. Tým bude až chvíľa, keď ich premôže nutkanie blysnúť sa či vyviniť pred verejnosťou a začnú rozprávať. Lebo politici najčastejšie hovoria pravdu, keď sa odhodlajú poohovárať bývalých politických partnerov. A pravda je pre akúkoľvek stranu zničujúca.