Tak sa to nakoniec podarilo. Koalícia sa nenechala zmiasť rozumom a trvá na novele rokovacieho poriadku, ktorá obmedzí práva poslancov na prejav v pléne. Žiadne rozumné dôvody na tento krok pritom nie sú – parlament stíha prerokovať a odhlasovať všetky vládou dodané návrhy, zďaleka nezasadá každý týždeň a ponecháva si aj zdravú rezervu v podobe voľných pondelkov a letných prázdnin. Ale nie, poslanci potrebujú kvóty na čas vystúpenia, zákaz horaliek a vizuálnych pomôcok! To asi aby sa Peter Kažimír neblamoval nejakým nepodareným grafom.
Niečo také si nedovolil Vladimír Mečiar, ani prvé dva kabinety Roberta Fica. Až ten tretí, od ktorého sme vzhľadom na zloženie a krehké politické prostredie čakali najviac obozretnosti, sa rozhodol, že je pravý čas bez súhlasu opozície obmedzovať práva poslancov. Človeku sa tak nechce veriť, že v koalícii sú takí politicky krátkozrakí a hľadá iracionálne vysvetlenia. Niekto vraví, že ide o „Lex Matovič“ a je namierený len proti tomuto nespratníkovi. Lenže keby sa koalícia chcela porátať len s ním, tak ho z parlamentu jednoducho vyhodí, zámienku má dobrú. Dôvodom je skôr Danko a koalícia ako taká.
Danko má obrovský politický apetít a túži zanechať svoju stopu v análoch parlamentarizmu a ešte zviditeľniť svoj konštruktívny postoj. A potom, celú koalíciu svorne sedenie v parlamente jednoducho nebaví, chcú sa ho v podstate zbaviť a neuvedomujú si, že ak nepríjemné slová nezaznejú v pléne, budú znieť inde. Niežeby práve rokovák mal byť zdrojom sociálnej implózie, to nie. Dobre však ilustruje, ako sa chce koalícia vyrovnať s rastúcim spoločenským tlakom – jednoducho ho zakáže. Ale toto nie je dobrý nápad. Toto je deštruizmus.