Béla Bugár je iste spokojný. Drzí exúradníci síce hanebnými obvineniami ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka útočia na koaličný Smer, ale to predsa nijako neohrozuje jeho pevné presvedčenie, že táto koalícia nemá žiadnu kauzu. Je predsa logické, že ide o kauzu predchádzajúcej vlády, s ktorou predsa Most nemá nič spoločné. Teda, prirodzene, ak odhliadneme od osoby premiéra a polovice vlády. Ale žarty bokom, kauza je vážna a komunikačný tím na úrade vlády sa bude potiť. Smer bude mať problémy hneď z niekoľkých dôvodov, ktoré sa do veľkej miery podobajú na kauzu CT.
Tým prvým je v podstate smiešne suma, o ktorú v kauze ide. Je to banálna, miliónkrát opakovaná skutočnosť, ale krádeži v tisícoch eur občan skrátka rozumie lepšie ako desiatkam miliónov. Po druhé, supi sa ocitli na nesprávnej pôde. Rezort zahraničia iste nie je taký citlivý, ako zdravotníctvo, ale na predsedníctvo sa hľadelo ako na národný záujem, ktorým sa môžeme odprezentovať. Po tretie, kauzu Smer nemôže politizovať. Ani fantasta nebude forsírovať ideu, že Zuzanu Hlávkovú opozícia poverila pokaziť nám predsedníctvo. Vyštudovala prestížnu školu a mohla zarábať rádovo lepšie peniaze, vskutku nemala potrebu nechať sa opľúvať politikmi. Veď sa pozrite na ňu... a na Lajčáka. Komu uveríte?
A napokon, Lajčák nie je radová figúrka, ktorú môže premiér len tak vymeniť a neskôr potichu vrátiť, čo vytvára nepríjemnú dilemu – Lajčák môže odísť len sám a kariérne sa odpíše, alebo zostane vo funkcii a bude kumulovať zlosť davov. Iste, pre Smer a Fica osobne to je veľmi nepríjemné, ale vskutku mu radíme nevyčkávať a zvoliť tzv. Paškov variant. Alebo chce mať Lajčák krik pod oknami?