Veru, život je ako bonboniéra – človek nikdy nevie, akú drzosť si najnovšie dovolí Robert Kaliňák. Napríklad v nedeľu sme sa z jeho úst v priamom prenose dozvedeli, že Robert Fico má „absolútne právo kritizovať médiá“ a častovať ich ako protislovenské prostitútky. Keďže Robertovia nemajú ako dokázať, že novinári sa nechajú platiť za protislovenskú činnosť, na pomoc si zbabelo vzali zverejnené prepisy esemesiek a e-mailov novinárov, z ktorých podľa Fica vyplýva, že „časť slovenských novinárov priamo koordinuje svoju prácu s opozičným politikom“. Prirodzene, žiaden dôkaz nepredložil – lebo ho nemá. Preto klame.
Áno, klame, priliehavejšie označenie tejto pracovnej metódy jazyk nepozná. Pravda, z úcty k ústavnej funkcii by sme mohli byť opatrnejší a napísať, že Ficovo tvrdenie nezodpovedá overiteľným faktom, ale doba aj sám predseda Smeru vyzývajú odhodiť okovy politickej korektnosti a nazývať veci pravým menom. Iste, o komunikácii Gábora Grendela s novinármi si možno myslieť všeličo, ale „priamu koordináciu“, nedajbože zapredávanie sa tam jednoducho nevidno. Autor komentára sa pre istotu spýtal aj Úradu vlády, či nezverejnia nejaký dôkaz – odpoveď znela, že premiér trvá na svojom postoji k niektorým novinárom. K tomu sa dá dodať len toľko, že každý máme právo na vlastné názory, ale nie na vlastné fakty.
Prirodzene, Ficova kritika je snahou preniesť debatu z oblastí ako korupcia na front, ktorý dobre pozná. No mal by pamätať, že nie je dobrý čas etablovať klamstvá ako legitímny prostriedok boja. Skôr či neskôr sa totiž ocitne v konfrontácii s fašistami, ktorých v disciplíne otvorených lží nikdy neprekoná – a keď sa bude dovolávať pravdy, nikto mu už neuverí.
Robert FicoTASR
StoryEditor