03.01.2017, 00:00

Tomáš Púchly: Fínsky pokus s utópiou

Peniaze, euro
Zdroj: Dreamstime

Vzorka dvetisíc nezamestnaných Fínov bude uvrhnutá do sociálneho experimentu. Dá sa predpokladať, že ho nejako pretrpia. Každý mesiac dostanú od štátu základný príjem 560 eur. Bez podmienok a zásluh. A neprídu oň, ani keď budú pracovať. Akurát… inú štátnu podporu už nedostanú. Fíni takto testujú dosiaľ vysoko teoretickú myšlienku na radikálnu premenu sociálneho systému.

Idea základného príjmu vzácne spája ľudí z oboch koncov spektra: ľavičiari v nej vidia spravodlivé riešenie chudoby a nerovnosti, pravičiari ju oceňujú ako jednoduchšiu a lacnejšiu alternatívu sociálneho systému. Fíni netestujú myšlienku v čistej podobe, ale len tam, kde má skutočne zmysel. Základným príjmom nenahrádzajú celý sociálny systém, ale len podporu v nezamestnanosti. Logika experimentu je nasledovná: Ak bude mať občan istotu príjmu za každých okolností, bude ochotnejší si hoci na prechodné obdobie nájsť prácu aspoň na čiastočný úväzok – ktorá by inak nenahradila stratu dávok.

Môže rozdávanie peňazí motivovať ľudí k hľadaniu práce? Zdá sa, že nie. Ale zjavne záleží na výške základného príjmu. Ten fínsky je iba o málo vyšší od dávky v nezamestnanosti, ktorú nahrádza. Tiež záleží, kde ho zavedieme. V ekonomike postavenej na inováciách môže dávať zmysel ešte väčšmi. Aj ďaleko za predpokladmi fínskeho pokusu.


Istota základného príjmu umožní ľuďom využiť svoje nadanie a zručnosti… efektívnejšie. Poskytne im totiž viac priestoru pri hľadaní tej správnej práce – v ktorej budú šťastnejší a produktívnejší. Vytvoria tak vyššiu pridanú hodnotu, zarobia viac a zaplatia vyššie dane. Preto sa javí ako ideálna podoba sociálneho systému pre 21. storočie. Ak teda bude fungovať aj za okrajom papiera ekonomických štúdií.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.