10.01.2017, 00:00

Začína sa to horalkami

Peter Tkačenko, Snímka: HN
Zdroj: HN

Hoci zlomyseľné jazyky sa už začínajú pýtať, kedy Andrej Danko nastúpi cestu Ivana Gašparoviča a bude už len na smiech, také ľahké to nebude. Predseda parlamentu je pri chuti a musíme sa konfrontovať s jeho štátotvornými ideami. Teda aj s plánom radikálne obmedziť doterajšiu voľnú volebnú súťaž politických strán stanovením prísnych kritérií na počet členov či podpisov pri zakladaní strany. Iste, presné znenie návrhu ešte nepoznáme a uvažovať o prísnejších pravidlách je dovolené, azda aj legitímne. Desivé však je, že Danko sa vôbec netají svojou motiváciou – umlčať nesympatických politických konkurentov. Existujú v zásade dve cesty, ako tomu zabrániť.


Prvou je vyvinúť intelektuálne úsilie a vysvetliť predsedovi parlamentu, že on nie je arbitrom štandardnosti a že jeho SNS s desaťtisíc členmi nedokázala vybrať ani jediného ministra. Že voliči majú „štandardné strany“ chcieť takpovediac vlastnou hlavou a nemajú im byť nanútené zvrchu. Zvlášť v dnešnej situácii týmto spôsobom mieša veľmi výbušný koktail. Pravda, nerobíme si ilúzie, že by sme u Danka uspeli s argumentmi, ale môže sa to skúsiť. A v prípade neúspechu zvoliť alternatívnu cestu.


Koalícia by mohla Danka vyhecovať, aby sa nehanbil a napísal poriadne tvrdý zákon a žiadal minimálne päťtisíc členov, stotisíc podpisov pri zakladaní a, povedzme, miliónovú volebnú kauciu. Následne zmeny opozícia napadne na Ústavnom súde, ktorý najprv pozastaví ich účinnosť a napokon ich zruší. Napokon, odborníkov na tento žáner máme – v Smere už dokázali presadiť zaručene protiústavné preukazovanie pôvodu majetku, prípadne zákaz zisku poisťovní. Najvyšší čas, aby svoju prax použili na niečo užitočné. Lebo horalky boli len začiatok.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.