12.01.2017, 00:00

Peter Tkačenko: Darček pre Kotlebu

Rok 2016 znamenal pre predsedu extrémistickej ĽSNS zásadný zlom. Po marcových parlamentných voľbách si spolu s trinástimi ďalšími straníkmi sadol do parlamentných lavíc. 

Pritom to nie je tak dávno, čo Kotleba pochodoval slovenskými námestiami v čiernej uniforme nápadne pripomínajúcej gardistickú rovnošatu z čias vojnového slovenského štátu. Jeho Slovenskú pospolitosť súd v roku 2006 rozpustil. 

Neskôr sa preorientoval na zelené tričká a menčestrové sako a v roku 2013 sa stal banskobystrickým županom. Do parlamentu sa pokúšal dostať už od roku 2010. 

Kotleba bol pritom pre širokú verejnosť volebným prekvapením. Prieskumy zverejnené dva týždne pred voľbami mu totiž nedávali šancu. Napokon však jeho strana získala vyše osem percent. 

Dôvody jeho úspechu hľadali mnohí analytici. „Dáva jednoduchú odpoveď na problémy, ktoré ťažia ľudí. My to zvládneme, my ich vyženieme, a to ľuďom imponuje, že sa zbavia problému, ktorý sami nevedia vyriešiť,“ myslí si politológ Miroslav Kusý.
Zdroj: TASR/M. Svítok

Keď Smer oznámil úmysel zaviesť jednokolové voľby predsedu VÚC, priam sa roztrhlo vrece s kritickými hlasmi a z druhého kola sa stala temer bašta demokracie. Nieže tak. Iste, koalícii treba vyčítať, že zmenu presadila bez dohody s opozíciou, to sa prosto nesmie. Lenže jednokolové sú ako také úplne legitímne voľby. Vyberáme si tak primátorov, niekoľko sto rokov sa v nich volia britskí poslanci, americkí senátori či prezident. Áno, tento systém obmedzuje možnosti taktizovať, voliť proti niekomu a produkuje aj veľké prekvapenia – ale to je predsa pôvab demokracie. Azda nechceme voľby ako v Rusku, kde sa na víťazstvo Vladimira Putina vypisujú kurzy 1,001.


A práve nevyspytateľnosť jedného kola je vec, ktorej by sa mal Smer obávať, najmä ak sa už dlhšie nachádza na zostupnej trajektórii. Navyše, bez spojenia s SNS bude mať koalícia Smeru a Mosta mnoho slabých miest. Okrem toho, história nás učí, že ak si niekto na Slovensku v minulosti snažil nastaviť vyhovujúci volebný systém, väčšinou si pritom akurát popálil prsty.


Vladimír Mečiar v roku 1998 jedným volebným obvodom s prehľadom zariadil, aby sa dalo na celom Slovensku hlasovať proti nemu, a voliči to radi využili. Následne prvá vláda Mikuláša Dzurindu zriadila vyššie územné celky s dvojkolovými voľbami – v ktorých koalíciu prevalcovalo HZDS a získalo jasnú väčšinu županov. Netreba preto veľkú fantáziu, aby sme si vedeli predstaviť, že Smeru ani jednokolový trik nepomôže a okrem Banskej Bystrice pripraví kotlebovcom šancu dobyť ešte aspoň jednu župu. Človek s hypertrofovaným zmyslom pre spravodlivosť by povedal, že županskú stoličku si zaslúži aj Milan Uhrík, ktorý je ako dvorný propagandista ĽSNS strojcom Kotlebovho úspechu.