Frustrovanému voličovi, ktorý sa na Smer aj SaS pozerá s rovnako zvrašteným pohľadom ako Lenin na buržoáziu, pribúdajú dôvody veriť, že o tri roky azda aj bude mať koho voliť. Z ohlásenej spolupráce Miroslava Beblavého a Progresívneho Slovenska, ktorí idú debatovať (napríklad) o rušení VÚC, totiž možno odčítať dve správy. Predovšetkým, štefunkovci sa konečne rozhýbali a chcú sa profilovať na vyložene politických témach. Po druhé, draftovanie Beblavého je zrejme v stave praktických rokovaní.
Oboje sa žiada oceniť. Do volieb je ďaleko, ale nebude zle, keď si progresívci začnú testovať témy a zapĺňať program páčivou agendou. Okrem ťažko zrozumiteľných reforiem potrebujú ľudia vidieť aj čosi prosté a jasné. Smer mal zrušenie dvadsaťkorunáčok, SaS otravovala so znižovaním počtu poslancov, elektronickými voľbami či limitmi na autá ústavných činiteľov, tak prečo by PS nemohlo vyrukovať so zrušením VÚC. Ďalšiu pochvalu by si od Štefunka vyslúžili, keby napríklad tlačili na to, aby sa slávne Kaliňákove klientské centrá orientovali na klienta a (v hlavnom meste!) nezatvárali o druhej či tretej. Lebo to je normálna hanba.
Pokiaľ ide o integráciu Beblavého, iste to netreba považovať za hotovú vec. Napokon, spomeňme si, ako s Luciou Žitňanskou s pompou spustil projekt Tvoríme Slovensko – a akí sú dnes rozkamarátení. Nie je ťažké si predstaviť, že aj Štefunko s Beblavým sa nezhodnú na postoji k spolupráci so Smerom. Lenže už samotná tvorba spoločnej platformy dáva budúcim voličom nádej, že vznikajúca strana sa dokáže pragmaticky široko rozkročiť po oboch stranách politického stredu. Ešte nech zo zovretia SaS vyslobodia Martina Poliačika a povieme, že sa to s nimi azda aj oplatí skúsiť.