V prípade možnej korupcie súvisiacej s košickou poisťovňou Rapid Life je dôležitá jedna, zatiaľ nepoložená, otázka - koho každého v tomto prípade ešte držia za ... slabiny. Je dobré, že polícia zverejnila podrobnosti. V kauze zamestnanca Národnej banky sú stále možné tri scenáre:
1) Mohlo ísť o surovú korupciu.
2) Možné je, že peniaze príjemca nepovažoval ako úplatok, ale hru. Vzhľadom k jeho platu nebol vysoký. Nech to znie akokoľvek absurdne a autor to neschvaľuje, obvinený mohol vnímať situáciu rovnako, ako keď si Slovák s priemerným platom nechá zaplatiť pivo.
3) Prípad bol narafičený.
Pravdepodobnosť jednotlivých možností si autor netrúfa povedať. No pracovníkovi centrálnej banky nepomôže neoficiálne stretávanie sa s regulovaným subjektom. Od roku 2015 pritom nebol vyslaný na služobnú cestu do Košíc, to potvrdila NBS.
Nevinné obete?
Samostatnou kapitolou sú nahlasovatelia korupcie z poisťovne. Tí sa dnes pasujú do pozície obetí, ktorí úplatok dať museli. Autor by pri nich očakával väčšie sebavedomie.
Ešte nedávno v rozhovore pre HN pôvodný šéf poisťovne priznal kontakty s desiatkami politikov, a to naprieč politickým spektrom. Bolo by zaujímavé vedieť, či z týchto stretnutí existuje dokumentácia a o čom sa vtedy rozprávali.
Korupčné harakiri exmanažmentu sa totiž dá vyložiť aj ako odkaz: ak si sadneme prví, podržíme vám miesto.
Skloňujú sa politici
Za skrachovaných finančníkov pritom mali už v minulosti agitovať viaceré zvučné mená. Ak by si autor osvojil zlozvyk niektorých svojich kolegov z iných médií publikovať klebety automaticky ako fakty, zverejnil by dlhý zoznam prestížnych lobbistov, v ktorom by chýbal snáď len pápež František.
To sú zatiaľ špekulácie, no na stole sú aj dôležité fakty. 15 500 klientov má len mizernú šancu uvidieť svoje peniaze. A prípad má blízko k prostrediu, v ktorom je útok troch mužov na jednu ženu považovaný za férový konflikt a kde sa skutok zvykne nestať.