Čo od koho možno očakávať?

Spoľahni sa sám na seba, zaznieva v spleti názorov. Jedni to myslia vážne, vkladajú sa do svojej práce až po hranicu výkonnostného maxima, iní bagatelizujú, čo len môžu. Hromžia na podnikateľov, na politikov.

Ale sú tu aj ľudia, ktorí chápu, že nemôžu očakávať zázraky. Dokonca vravia, že sú spokojní, že trinásty a štrnásty plat majú navyše a ešte k tomu aj prémie. Večným hundrošom vysvetľujú, že si ctia pravdu našich predkov, ak vraveli, že „najprv práca, potom pláca“.

Vystatovačnosť na spôsob „keby sme mohli, urobili by sme vo všetkom poriadok“ je dnes už smiešna. Poniektorí mali svoje živnosti, sem-tam aj dobre zarobili, inokedy to bolo na zaplakanie. Na vlastnej koži si vyskúšali, čo je to šéfovať. Tí, ktorí zamestnávali aspoň desať ľudí, dobre vedia, čo to prináša. Žiadosti rôzneho typu sa množia, každému vyhovieť nemožno.

Niektorí podnikatelia dokonca žiadajú iných podnikateľov o pomoc, aby sa „vyhrabali“ z najhoršieho. Iní usporadúvajú veľkolepé stretnutia aj s darčekmi, len aby si získali priazeň. Štvrťstoročie spoločenskej transformácie bolo štvrťstoročím spoločenského pnutia a vyrovnávania informačno-komunikačných hladín. Pokročili sme v oblasti technológií a preberaní progresívnych vzorov. O Slovensko sa zaujímajú vedecké inštitúcie a korporácie aj z iných kontinentov, naši odborníci v zahraničí majú zvučné meno.

Prekonali sme síce hranicu nezamestnanosti sedem percent, ale nespokojnosť je neustála. Jedni hľadajú prácu, iným sa pracovať neráči. Tých, ktorých kvalifikácia je vyhľadávaná, je primálo, tých bez kvalifikácie priveľa. Aj špičkové mozgy odchádzajú zo svojich pracovísk, pretože na ich vedecký výskum niet peňazí. Ale aj to sa mení k lepšiemu. A tak možno veriť, že si nájdu uplatnenie aj doma.

Netreba počúvať „ukecaných“, ktorí sa vystatujú, že uriadia aj štát, aj veľký podnik. Oponenti sa častujú nadávkami a podozreniami, bez toho, aby tušili, ako sa vlastne veci majú. Kto je ten, kto posúdi podozrení a povie dosť? Bedákať by sme mohli bez prestávky, ale ako ďalej?

Recept, odskúšaný stáročiami, je jednoduchý. Menej rečí, viac poctivej práce. Naskočiť na vlak štvrtej priemyselnej revolúcie a nevzdávať sa ambícií v globálnom priestore. Máme predsa vynikajúcich lídrov, pozitívne vzory v priemysle, ohlasy v odbornej literatúre. Máme svoju tradíciu, máme excelentné produkty, rodia sa nové fenomény slovenského pôvodu. Chce to iba vzájomné pochopenie, spoluprácu medzi vedcami a podnikmi, odvahu a vytrvalosť.