Staronové otázky regionálneho rozvoja

Od schválenia všetkých akčných plánov ubehol takmer rok, takže je čas bilancovať. Najmenej rozvinuté okresy sú dobrým zrkadlom nastavenia celého hospodárstva a spoločnosti. Vyriešenie otázok formulovaných perifériou tak môže pomôcť Slovensku pri prechode na „intenzívny“ rozvoj počas rýchlo sa meniacich globálnych podmienok.

Zhodneme sa, že svet sa nezvyčajne rýchlo mení – mení sa klíma, technológie, dôvera v samoreguláciu odvetví a vo voľný trh, pohľad na rozdelenie príjmov a na úlohy vzdelávania, rodina či očakávania od politikov. V tomto prostredí strácajú tranzitívne ekonomiky výhody svojho doterajšieho „extenzívneho“ rozvoja založeného na využívaní lacnej disciplinovanej a vzdelanej pracovnej sily v kombinácii so zahraničným kapitálom podporeným štedrými transfermi z EÚ. Naopak, takmer tri dekády chýbajúce investície do reštrukturalizácie verejnej správy, do vzdelania a infraštruktúry spolu s odlevom pracovnej sily otvárajú nožnice medzi dnešnou realitou a potrebou prepnutia na intenzívny rozvoj – na rozumné prispôsobovanie sa zmenám a využívanie domáceho potenciálu. 

V regionálnom rozvoji treba odpovedať na otázky inštitucionálneho usporiadania a priorít hospodárskych politík. Kto má spravovať a dohliadať na hospodársky rozvoj regiónov? Ak samosprávy, majú na to vytvorené podmienky? Je právny a inštitucionálny rámec nastavený tak, aby mohli byť regionálnymi vládami? Ak okresné úrady, zhoduje sa to s ich nastavením? Kto sú hýbatelia regionálneho rozvoja, rozhodujúci a nesúci zodpovednosť za regionálny rozvoj vrátane jeho financovania? Aký má byť presah medzi plánmi regiónov a vlády a akou inštitucionálnou formou sa má riešiť? Pritom v tejto debate je treba rešpektovať obmedzený rozpočet a špecifický ľudský kapitál. 

Hospodárske plány regiónov stoja na malých (rodinných) farmách a kvalitných potravinách, zveľaďovaní životného prostredia, riadenom cestovnom ruchu, moderných výrobkoch z dreva, väčších firmách využívajúcich miestne bohatstvo, modernej energetike a zapájaní nevyužitej pracovnej sily. Na to je potrebné prepojenie so vzdelávaním, modernou infraštruktúrou a inštitucionálnym zabezpečením. Takmer všetky aktivity sa nezaobídu bez štátnej štartovacej podpory alebo zmeny regulácií vrátane verejného obstarávania či vytvorenia dlhodobého plánovacieho rámca. 

Príprava a realizácia akčných plánov ukázala, že ľudia na Slovensku sú pripravení na zmenu a radi na nej participujú. Toto je vzácny kapitál, na ktorom treba stavať.