Naozaj by sme chceli banky bez zisku?

Témou, ktorá vyvoláva negatívne internetové diskusie a často aj povrchné bilancovanie zo strany odbornej či neodbornej verejnosti, sú zisky bánk. Pred štyrmi rokmi som na tomto mieste upozorňoval na to, že banky na Slovensku nedosahujú dostatočnú ziskovosť, ktorá je navyše sťažovaná zvyšujúcimi sa nárokmi na kapitál alebo neprimerane vysokými odvodmi.

Nedostatočná ziskovosť je však vážny problém – nie kvôli akcionárom, ale pre regulatórne požiadavky, schopnosť plniť si záväzky voči klientom aj v čase krízy, poskytovať im úvery, vyplácať ich vklady a hlavne podporovať hospodársky rast krajiny. Nehovoriac o nutnosti investovania do digitalizácie bankových procesov.

Po minuloročnom rekordne dobrom výsledku bankového sektora, za ktorý vďačí najmä výnosom z jednorazového predaja podielov spoločnosti VISA, zisk v prvom polroku tohto roka klesol o pätinu. Tento vývoj sa očakával, keďže obchodné modely bánk sú postavené na úrokových príjmoch. Tie sa prudko znižujú, a to rýchlejšie, ako je priemer eurozóny. Len v prvom polroku klesli o 21 miliónov eur.

Nízke úrokové sadzby a hypotekárna vojna o klienta po legislatívnom obmedzení poplatku za predčasné splatenie poslali marže pri úveroch na nehnuteľnosti na minimum. Podobný trend badáme aj pri výnosoch z úrokov korporátnych úverov. Klesajú tiež príjmy bánk z výnosov štátnych dlhopisov, ktoré sú dlhodobo na nízkej úrovni a vplyvom kvantitatívneho uvoľňovania niekedy neodrážajú ani skutočnú ekonomickú kondíciu danej krajiny. Na ilustráciu, výnosy slovenských štátnych desaťročných dlhopisov sa pri poslednej aukcii pohybovali tesne nad úrovňou 0,7 percenta a rozdiely oproti referenčným nemeckým dlhopisom sú rekordne nízke.ko

Na riziko nedostatočnej ziskovosti slovenských bánk, a teda aj na potenciálnu neudržateľnosť ich súčasných obchodných modelov, upozorňuje tiež Národná banka Slovenska. Predpokladá, že návratnosť kapitálu významných bánk klesne z 13,1 percenta na 8,4 percenta do konca budúceho roka, pri ostatných bánk pod akceptovateľnú úroveň štyri percentá. Pritom už dnes platí, že rentabilita kapitálu je v bankovníctve na Slovensku trvalo o tretinu nižšia ako napríklad v Českej republike. Zároveň však treba dodať, že len v minulom roku pohltili pätinu zisku regulatórne náklady, najmä bankový odvod a príspevky do záchranných fondov bánk a vkladov klientov.

Ukazuje sa tak, že potenciál „tradičných“ bankových obchodných modelov na tvorbu zisku sa v súčasnom prostredí vyčerpáva. Už to teda nie je len digitalizácia, ktorá vytvára tlak na ich zmenu.