Neobstojí tvrdenie kohokoľvek, ak dáva ostatným na známosť, že on je apolitický a tak sa ho politika netýka. Požaduje však slobodu slova a tvári sa, že „on nič, on muzikant“ a zalezie do hlbokej myšlienkovej jaskyne. Podotýkam, nemám tým na mysli nejaké politické hnutie alebo politickú stranu. Aj politicky neorganizovaný človek sa nejako musí správať, neexistuje, že „nemám svoj názor, a teda ani neuznávam žiadnu politiku, žiadnu ideu“. Darmo sa nechce zviditeľňovať, darmo sa ohradzuje „dajte mi pokoj, ja s tým nemám nič spoločné a svojimi daňami som k tomu všetkému podstatným spôsobom neprispel“.
Prečo ho potom rozčúli, ak sa zvýšia ceny plynu alebo benzínu, ak sa mu zdá, že v škole neučia to, čo by mali a všetko sa už u detí koncentruje okolo etiky alebo náboženstva. To nemožno považovať za názor, za ekonomiku alebo politický náhľad na veci okolo neho? Na druhej strane, domnelí nezávislí sú najväčší krikľúni a svojím správaním iba poburujú okolie. Pri hocijakom probléme prilievajú olej do ohňa. Aby hasili požiar? To nie! Oni ho predsa nespôsobili. Čo majú s tým spoločné?
Na svoje si prídu nezávislí aj v kritických chvíľach, keď sa o niečom dôležitom hlasuje aj v parlamente, vylezú zo svojej myšlienkovej jaskyne a kričia, to je nespravodlivé, s tým nesúhlasím! Taký postoj nepozorujem iba v politike, ale aj v celej spoločnosti. Ide o presadzovanie meniaceho sa charakteru spoločnosti v zmysle hodnôt, ktoré preferuje mocenská štruktúra. Tak sa politika prepletá s ekonomikou.
Nemá zmysel označovať priority týchto kategórií, obe sú potrebné. Z môjho hľadiska ako podnikateľa a vedca tvrdím, že podstatným zdržaním je omeškávanie realizácie závažných projektov, čím sa strácajú výhody podnikania v aktuálnom čase. Budem konkrétny. Keď sa ma novinári pýtajú, prečo sme sa dali do výstavby integrovaných závodov v čase krízy, odpovedám, práveže v období krízy. To máme prečkať krízu so založenými rukami? Všetky alternatívy a dôsledky rozhodnutia znamenajú prudké zápasy, pracuje podvedomie, intuícia. Pokým sa vykryštalizuje aspoň približné možné rozhodnutie, nastal čas novej etapy podnikového rozvoja a osobnostného rastu aj našich zamestnancov. Že sa návratnosti tých 60 – 75 miliónov eur nedožijem? To je vysoko pravdepodobné, ale je mi ľahšie, ak si uvedomím, že toto rozhodnutie je v zhode s mojou prvou misiou vybudovať úspešný podnik, ktorý aj po mojom fyzickom nebytí dá obživu našim zamestnancom a ich rodinám.
StoryEditor