14.09.2017, 00:00

Kadiaľ vedie reforma eurozóny

Peter Kažimír sa stal už počas „gréckej jari“ neformálnym hovorcom eurozóny a jeho slová o ďalšej integrácii menovej únie majú veľkú váhu.
Zdroj: Reuters

Integrovaná Európa je jedinou budúcnosťou Európy. Rád by som načrtol možnú cestu k vytvoreniu fiškálnej únie, zahŕňajúcu nasledujúce prvky: dokončenie bankovej únie, vytvorenie tlmičov proti makroekonomickým šokom, zavedenie inteligentných rozpočtových pravidiel i vynucovacích mechanizmov a vznik bezpečného aktíva pre eurozónu.
Odpoveď na otázku, či si eurozóna vyžaduje tak rozsiahlu reformu je jednoduchá: áno. Dočasné opatrenia nám už stačiť nebudú.


Dobudovanie architektúry eurozóny si vyžaduje usporiadanie vyhovujúce všetkým jej rôznorodým členom. Tu narážame na problém, že sme často až príliš naviazaní na domácu politiku. Ak však máme dosiahnuť potrebnú zmenu, určitý politický kapitál bude potrebné vynaložiť. Nemôžeme žiadať iba to, čo sa páči nám, a odmietať všetko ostatné.


Rôznorodosť eurozóny prináša výhody, ale má aj svoju cenu. Členské štáty strácajú možnosť tlmiť šoky znížením menového kurzu. Jedna úroková sadzba Európskej centrálnej banky platí pre krajiny v rozdielnych fázach vývoja a ekonomického cyklu. Na kompenzáciu sa potom využíva časť domáceho fiškálneho priestoru. Preto by mali vzniknúť rozpočtové mechanizmy na centrálnej úrovni, ktoré by tieto straty vyvážili.


Chcem však zdôrazniť, že spoločná rozpočtová kapacita nemôže nahradiť rozpočtovú disciplínu. Fiškálne mechanizmy a fiškálne pravidlá sa navzájom nenahrádzajú, ale dopĺňajú.


Výzvy bankovej únie
Aby sa prekonala nedôvera medzi členskými štátmi, diskusie o zdieľaní rizík a ich znižovaní musia prebiehať súčasne. Niektoré krajiny si totiž viac želajú zdieľanie, iné zase znižovanie. Nevieme si porozumieť.


Vezmime si napríklad bankovú úniu. Plne funkčná a vyzbrojená banková únia si vyžaduje vytvorenie akéhosi spoločného nárazníka, ktorý je však rozpočtovo neutrálny, čiže vlastne mimo debaty o zdieľaní a znižovaní rizík. Ale pri téme Európskej schémy ochrany vkladov sa už tejto debate nemôžeme vyhnúť.


Kým sa k takejto spoločnej schéme dopracujeme, musíme sa vrátiť k otázke, ako znížiť exponovanosť bánk voči štátnym dlhopisom vlastných krajín. Na prvý pohľad ide o krok k zníženiu rizika. No doteraz navr

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.