Finančné trhy dostali počas týždňa záplavu čerstvých ekonomických dát z Veľkej Británie. Spotrebiteľské ceny v auguste akcelerovali k trojpercentnej hranici, nezamestnanosť je najnižšia za viac než štyri dekády a mzdy rastú medziročne o 2,1 percenta. Reakcia trhov na zverejnené dáta bola okamžitá. Posilnili tábor jastrabov v britskej centrálnej banke, z čoho sa najviac tešila britská libra. Na páre s americkým dolárom vzrástla na ročné maximum.
Pre Britov však takéto dáta nie sú v kontexte brexitu dostatočné na to, aby si udržali životný štandard. Rast miezd totiž nestíha kopírovať vývoj spotrebiteľských cien, ktoré sa pohybujú výrazne nad cieľom Bank of England. Dôvodom je slabá libra, ktorá zvyšuje ceny dovážaných tovarov. Vysoká inflácia ukrajuje Britom z peňaženiek, čím klesá kúpyschopnosť domácností, ktorá je zase kľúčová pre rast HDP.
A čo na to centrálna banka? Odpoveď je brexit. Väčšina členov menového výboru aj napriek jasným signálom sprísniť menovú politiku dnes zahlasuje v dôsledku neistoty vplyvu rozvodu s EÚ na ekonomiku Spojeného kráľovstva za ponechanie úrokových sadzieb a programu kvantitatívneho uvoľňovanie na súčasnej úrovni.
Britským akciám však uvoľnené menové podmienky neprekážajú, a tak nie divu, že sa nachádzajú blízko historických maxím. Čo by za takéto dáta inflácie dali Mario Draghi a ECB.
Autorom je Jakub Rosa, analytik Across Private Investments.