09.10.2017, 00:00

Rebríčky konkurencieschopnosti

Martin Vlachynský
Zdroj: Pavol Funtál

Pred časom zverejnilo Svetové ekonomické fórum rebríček globálnej konkurencieschopnosti. Slovensko si v ňom mierne polepšilo, ale 59. miesto nie je žiaden zázrak. Čoskoro zverejní výsledky rebríčka Doing Business aj Svetová banka. Minulý rok bolo Slovensko na 33. pozícii. Tretí rebríček zostavuje švajčiarska škola IMD. Ten hodnotí len 63 krajín sveta. Slovensko radí na slabé 51. miesto. Štvrtým rebríčkom je porovnanie ekonomickej slobody, pripravované americkou The Heritage Foundation.

V niektorých rebríčkoch je Slovensko vyššie, v niektorých je na tom zle. Niekedy v jednom rebríčku stúpne a v druhom klesne. Odpoveď na otázku, prečo je to tak, sa nachádza v metodike. Tá sa v jednotlivých indexoch pozerá na konkurencieschopnosť z rôznych hľadísk. Napríklad čerstvé hodnotenie Svetového ekonomického fóra sa na konkurencieschopnosť pozerá z vtáčej perspektívy. Zaujíma ho aj kvalita pracovnej sily či infraštruktúra. Preto berú do úvahy aj také ukazovatele, ako je rozšírenie nákazy HIV či penkoetrácia mobilných telefónov. Oproti tomu Doing Business sa drží viac pri zemi. Zaujíma ho, koľko dní zaberie vybavenie stavebného povolenia, či koľko úkonov treba na založenie firmy. The Heritage Foundation zase viac dbá o slobodu, ktorú považuje za kľúčovú podmienku pre rozvoj ekonomiky a biznisu. Preto ich zaujímajú charakteristiky, ako sú rešpektovanie vlastníctva, veľkosť vlády, množstvo regulácií a otvorenosť trhov.


Dôležité je, že si vzájomne neodporujú, ale dopĺňajú sa. Pre jedného investora môže byť zaujímavejší pohľad viac zvrchu, pre iného hrajú rolu skôr praktické veci ohľadne fungovania biznisu v krajine.


Stále je však priestor dôslednejšie odhaľovať prívetivosť štátu k podnikateľom. V INESS nám chýbal pohľad, ktorý by odkrýval byrokraciu z hľadiska malého podnikateľa, ktorý so všetkým musí zápasiť väčšinou sám. Preto sme v roku 2016 vytvorili Byrokratický index. Ten na príklade fiktívnej výrobnej mikrofirmy ukazuje, s koľkými povinnosťami sa musí podnikateľ vyrovnať. V roku 2017 nám toto číslo vyšlo na 164 hodín času počas jedného roka. Porovnať si to vieme zatiaľ len s dvoma partnermi projektu, Bulharskom a Českom, ktorých sme, našťastie, nižším časovým nákladom prekonali. No pre malého podnikateľa, ktorý neotvára pobočky po svete, je dôležitejšia medziročná zmena v jeho vlastnej krajine. Tá dosiahla medzi rokmi 2016 a 2017 len jedinú hodinu.


V najbližšom čase pôjdu do vlády viaceré opatrenia, ktoré by mali znížiť byrokraciu a zlepšiť život podnikateľom. Dúfajme, že prejdú nezmrzačené. Skúsme ich spolu postrážiť!

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.