10.10.2017, 00:00

Záhada ruského zbrojenia

Ruská armáda je podstatne konkurencieschopnejšia aj vďaka chronickému poddimenzovaniu obranných výdavkov Západu.
Zdroj: Reuters

Aj na Slovensku sa často stretávame s otázkou, ako je možné, že Rusko predstavuje pre NATO nejaké vojenské ohrozenie, kvôli ktorému dokonca musíme zvyšovať výdavky na zbrojenie, keď z celkových svetových obranných výdavkov (asi 1,686 bilióna dolárov v roku 2016), na Rusko pripadá len asi 70 miliárd, zatiaľ čo na USA asi 611 miliárd dolárov a na hlavné európske vojenské veľmoci (Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Taliansko, Španielsko) taktiež nezanedbateľná suma 188 miliárd. Odpoveď však nájdeme v oblasti ekonomiky, techniky, histórie a geografie.

Lacnejšie nákupy
Nezáleží totiž na tom, koľko na niečo vydávame peňazí – ale čo si reálne vieme za ne kúpiť. Kľúč k zdanlivej záhade sa skrýva predovšetkým v takzvanej parite kúpnej sily. Mzdová a cenová hladina je v Rusku nižšia, a keďže ruská vláda „nakupuje“ vojenské aktíva predovšetkým na domácom trhu, dokáže si za nominálne rovnakú sumu kúpiť viac. Na základe prepočtu podľa parity kúpnej sily sa ruský vojenský rozpočet hneď nafúkne asi na trojnásobok, teda približne 210 miliárd – a to už je porovnateľné s tým, čo vydávajú všetky krajiny Európskej únie spolu (226 miliárd). A keďže v krajinách Európskej únie a v Spojených štátoch je nutné platiť vlastných vojakov niekoľkonásobne viac, než sú mzdy ruských vojakov (to sa týka aj služieb a podobne), výsledok je asi taký, že v krajinách NATO ide asi 80 percent obranného rozpočtu na mzdy a maximálne 20 percent na nákup novej techniky. V Rusku je tento pomer asi 50 : 50. Od roku 2008 začalo Rusko intenzívne modernizovať svoje ozbrojené sily, ktoré len v obdob

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.