10.10.2017, 22:14

Prečo je u nás ťažké robiť kariéru vedca?

Prečo je u nás ťažké robiť kariéru vedca?
Zdroj: archív SAV

Nedávno som mal možnosť hovoriť počas Noci výskumníkov s mladými vedcami, ktorí sa vrátili naspäť na Slovensko z Harvardu, z Inštitútu Maxa Plancka a ďalších renomovaných pracovísk vo svete, ako aj s cudzincami, ktorí k nám prišli napríklad z Karolinska Institutet v Štokholme. Pýtali sa ich, prečo sú na Slovensku. Tí domáci hovorili o návrate k rodine, ale aj tom, že vytvoriť vlastný tím na Slovensku je motivačné. Cudzinci hovorili aj o dobrých podmienkach v laboratóriách a žičlivej atmosfére na pracoviskách. Na druhej strane, všetci do jedného zdôraznili, že mimovedecké procesy, od získania víza až po verejné obstarávanie pre vedecké experimenty, sú u nás veľmi frustrujúce, nehovoriac o stabilite grantového systému. Čiže upozornili na to, že problematické je všetko. Od udelenia pracovného povolenia egyptskému vedcovi cez myš na počítač až po garanciu financovania špecifických chemikálií. Slovensko je totiž paušálne. Nemá pre vedcov (alebo vo všeobecnosti pre výnimočnosť) žiadnu výnimku. Záujemcovia o výkon vedeckej práce na Slovensku sú na tom rovnako ako tí, ktorí prichádzajú na trhovisko predávať lacné tenisky. Podmienky verejného obstarávania sú rovnaké bez ohľadu na to, či kupujete sirup pre škôlku, lietadlá pre slovenskú armádu či výbavu pre vedecké projekty. A to je naozaj frustrujúce.

Nasleduje často pertraktovaná otázka: ako je možné, že Slovenskí vedci/učitelia/podnikatelia (dodajte si, čo uznáte za vhodné), sú úspešní v zahraničí? Často to zdôvodňujeme našou nadštandardnou usilovnosťou/schopnosťou/motiváciou (dosaďte si, čo chcete) a možno je to pravda. Prečo to v domácom prostredí nefunguje?


Neviem, či mám úplne objektívnu odpoveď. Pomôžem si jedným z mojich obľúbených príkladov. Jozef Murgaš bol katolícky kňaz, ktorý odišiel do Ameriky. Určite bol dobrým dušpastierom, ale jeho nepokojná myseľ ho priviedla aj k vede. Stal sa spoluobjaviteľom bezdrôtovej telegrafie. Predbehol Marconiho či Fessendena, ktorí neskôr zdokonalili jeho Ton-System a vytvorili základ prenosu ľudského hlasu rádiom. Murgaš sa v roku 1920 vrátil na Slovensko. Mal záujem stať sa učiteľom. Odovzdať mladým to, čím sa v Amerike preslávil. Avšak chýbala mu požadovaná aprobácia. Bez nej učiť nesmel, a tak sa rozčarovaný vrátil do Ameriky. Jednoducho, nesplnil si paušálnu povinnosť. Pravidlá platia pre všetkých, aj pre Murgaša. Bohužiaľ pre Slovensko, umrel bez nasledovníkov v Amerike a my sme zostali bez styku s géniom.


Už viete, prečo je ťažké robiť kariéru vedca na Slovensku?

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.