13.10.2017, 00:00

Adela Vinczeová: Muchy na hnoji sa nemôžu mýliť

Často sa ma pýtajú, prečo nemám ani Facebook ani Instagram.

Adela Vinczeová: Muchy na hnoji sa nemôžu mýliť
Zdroj: Daniela Matušková, Matúš Lago

Návšteva profesora Martina Jana Stránského z Yalovej univerzity v programe Trochu inak okolo mňa opäť rozvírila debatu o sociálnych sieťach. Táto svetová neurologická kapacita totiž nekompromisne tvrdí, že vďaka sociálnym sieťam „upadáme“ do nebezpečného sveta ilúzie. Pravda sa stáva veličinou merateľnou počtom lajkov, hrubo povedané podľa hesla – jedzme hnoj, toľko múch sa predsa nemôže mýliť.

Ľudia si vytvárajú bubliny obdivovateľov s podobnými názormi. Pri nedostatku vonkajšieho potvrdenia im hrozia psychické výkyvy. Zhoršuje sa komunikácia, prijatie iného názoru, empatia, schopnosť formulovať myšlienky. Nehovoriac o čase, ktorý človek prescrolluje medzi fotkami jedál, tvárí, dovoleniek, havkov a produktov iných ľudí. Keď som sa chcela uistiť, či Stránský svoje tvrdenia prezentuje skôr ako človek istej generácie, alebo ako vedec s dostupným výskumom, odpovedal jasne – „to druhé“.

Často sa ma pýtajú, prečo nemám ani Facebook ani Instagram. Pravda je tá, že rozhodne nie som proti. Mne len skrátka nikdy nenapadlo niečo také si založiť. Nie som mentálny Budha a aktivita na sociálnych sieťach by mi k tomu ani nedopomohla. Keď občas totiž študijne pozriem na Instagram niekoho iného, mám pocit, že po zavesenom poste čaká na obdiv, pochvalu. Komentáre sa predbiehajú v chválach a dotyčný stredobod pozornosti vďaka uzavretej bubline uverí tomu, že je úžasný.

Nebezpečenstvom však je, že život nás privedie aj do bublín cudzích, kde nás niekto konfrontuje s opačným názorom. Môže sa stať, že na striedačku veríme lajkom a sme „šťastní“ a na druhý deň veríme hejtom. Pri tom všetkom zabudneme veriť predovšetkým sebe. Argumentom, prečo by som mala mať sociálnu sieť, bolo aj to, že by som tam mohla čokoľvek zverejňovať. Pýtam sa – čo napríklad? Vraj „hocičo“. Toto množstvo „hocičoho“ vnímam ako jednu z kľúčových zrád sociálnych sietí. Ľahko sa dá postupne uveriť, že tieto „hocičá“ sú podstatné.

Pre mňa je však dôležitejšie počúvať objektívne múdrych, a nielen tých olajkovaných. Pán neurológ asi vie. Takže si hovorím – opatrne. Sieť ako pracovný nástroj rešpektujem, komunikačný kanál môže, samozrejme, slúžiť šíreniu osožného materiálu. Môžeme ľudí spájať pre dobrú vec, pozvať na peknú akciu, upozorniť na niečo.

Bez sociálnych sietí by sme prišli o množstvo vtipov. Avšak správu, že sme každý človek s hodnotou tam nenájdeme. S týmto vedomím sa sieťuje určite slobodne a neškodne. Je to skrátka stále aktuálna téma na debatu medzi ľuďmi. Najlepšie osobne.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.