Extrémizmus a radikalizmus je opakovaná história, ale s inováciami, preto doterajšie paradigmy človečenstva nestačia. Vojny a konflikty od nepamäti boli postavené na tom, že k prežitiu treba zabíjanie, teda jeden aby prežil, musel zabiť druhého.
Problém bol, že obaja chceli prežiť. Dnes je konflikt nová paradigma dvoch viacerých, z ktorých jeden považuje smrť seba i protivníka za vykúpenie.
Na takého fanatika nestačia historicky vybojované doterajšie ľudské práva. Neadekvátne útoky vyžadujú neadekvátnu obranu. Podľa môjho názoru, ponuka filozofie vojny sa mi zdá veľmi radikálna a v hlavách primitívnych radikálov až inšpirujúco nebezpečná.
To si dnes nemôžeme dovoliť, uvrhnúť celý svet do veľkých revolučných zmien a tak odsúdiť dnešnú mladú generáciu do chaosu trvajúceho niekoľko desaťročí, pričom by došlo k veľkým stratám na životoch, v ekonomike a aj v životnej úrovni. Dôležitou otázkou je, prečo daný jav vzniká.
Opakovane tvrdím, že akékoľvek negatívne javy v spoločnosti ,ale aj v ekosystémoch, teda v prirodzenom prostredí sa môžu prejaviť len vtedy, keď zlyhajú prirodzené regulačné mechanizmy.
Takým mechanizmom v spoločnosti sú históriou a životom overené tradície, teda vplyv uznávaných autorít. Pokiaľ takéto autority chýbajú, ľudia sa v dezorientácii obracajú na krajné a netradičné riešenia.
V prírode sú takými autoritami prirodzení predátori na jednej strane a vodcovia svoriek stád, klanov, druhových zoskupení na strane druhej. V mikrosvete je to súbor mnohých priateľských baktérií a iných mikroorganizmov, ktoré zamedzujú šírenie patogénnych organizmov.
Takže, aj extrémizmus v rozvinutých krajinách vzniká ako dôsledok zlyhania regulačných mechanizmov, ktorými sú najmä uznávané autority a mocenské elity.
Ak chýbajú skutočné osobnosti alebo autority medzi čelnými politikmi, manažérmi, vedcami, umelcami, pedagógmi a novinármi, tak sa otvárajú dvere samozvaným spasiteľom, ktorí navádzajú občanov na jednoduché riešenia končiace extrémizmom. Som presvedčený, že terapeutický efekt v boji proti extrémizmu môžeme dosiahnuť výchovou, vzdelávaním a manifestovaním múdrosti a kreativity.
Vzdelanie aj výška IQ má iste vplyv na schopnosť identifikovať prejav extrémizmu aj na odolnosť voči vplyvu extrémistických ideí. Hladný je ľahkým a vďačným cieľom pre indoktrináciu zo strany extrémistov. Sýty, pokiaľ mu to intelekt umožni, má zvyčajne silu a schopnosť kritického myslenia, aby vedel odhaliť nebezpečenstvo extrémizmu.
Aj mediálna výchova má pozitívny efekt v predmetnej oblasti. Totiž práve silne emotívne príbehy prezentované divadelným umením, ktoré je špecifické svojím blízkym kontaktom medzi hercami a publikom, by mali byť pre mládež správnym impulzom k empatii, ľudskosti a uvedomeniu si nebezpečenstva vyplývajúceho z extrémistického správania. Inak stretol sa od profesora politológie aj s takým názorom, že Extrémizmus sa stal mediálne politickou nadávkou. Vysvetľuje to nasledovne.
V takom chápaní, ako sa prezentuje je viac nadávkou. To je so všetkými odbornými výrazmi, ktoré sa používajú hrubo ako napríklad Ty idiot veď idiot je psychiatrická diagnóza, alebo Ty somár to je zase reálne zviera. Nuž keď chýba slovná zásoba, tak sa nahradí niečím vulgárne použitým. Extrémizmus existuje, ale by ho mali žurnalisti, aj politici určiť, čo pod tým slovom chápu . Tak veľa, tak málo.