13.11.2017, 00:00

Ako ďalej, európska ekonomika?

Eurozóna krízu zvládla, ale pred sebou má ďalšie výzvy.

Pierre Moscovici
Zdroj: TASR

Doterajší vývoj naznačuje, že rok 2017 by mohol byť pre eurozónu ekonomicky najúspešnejší v období po globálnej finančnej kríze. Rast reálneho HDP v prvom polroku bol v medziročnom porovnaní vyšší ako dve percentá a pomerne výrazne predstihol očakávania ekonómov. Produkčné kapacity v eurozóne sa v treťom štvrťroku využívali na 83,2 percenta, čo je o 2,1 percentuálneho bodu vyššia hodnota v porovnaní s dlhodobým priemerom tohto ukazovateľa. Miera nezamestnanosti v júli klesla už na 9,1 percenta, čo je citeľný pokles o 0,9 percentného bodu v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka.

Je tiež potešujúce, že hlavným faktorom aktuálneho solídneho rastu eurozóny je domáci dopyt, a to aj napriek pôsobeniu faktorov, ktoré v tomto roku zvyšovali mieru neistoty ekonomického prostredia (brexit s otvoreným koncom, jarné voľby vo Francúzsku, protekcionistická rétorika novej americkej administratívy). Po odbúraní politického rizika vyplývajúceho z prezidentských volieb vo Francúzsku sa zároveň otvára potenciál pre mierne zrýchlenie dynamiky ekonomiky eurozóny.

Vysoká zadlženosť
Úlohou zodpovednej hospodárskej politiky je vhodne využiť aktuálny pozitívny ekonomický vývoj. Udržiavanie manévrovacieho priestoru v kontexte fiškálnej politiky znamená proticyklické pôsobenie verejných financií, ktoré v ideálnom prípade vyjadrujú rozpočtové prebytky a znižovanie dlhu v „dobrých časoch“, aby fiškálna politika mohla podporiť agregátny dopyt (a tým aj zamestnanosť) v čase recesie, a to aj za cenu prechodného rastu rozpočtových deficitov a verejného dlhu.

Dlhoročné ignorovanie pravidla cyklicky vyrovnaných rozpočtov a inštitucionálne nedostatky mali po vypuknutí globálnej finančnej krízy v Európe za následok značné problémy (fiškálne a politické). Hrubý verejný dlh v krajinách eurozóny vzrástol z priemerných 65 percent HDP v roku 2007 na 94,3 percenta HDP v roku 2014.

Zároveň sedem členských krajín vykazovalo hrubý verejný dlh nad sto percent svojho ročného HDP. V rokoch 2015 a 2016 sa už priemerný verejný dlh krajín m

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.