Čoskoro je tu nový rok a s ním aj čas bilancie. Realita žitia nebýva vždy ideálna a prináša všeličo, čo nezapadá do smelých plánov podnikov, inštitúcií a našich životov. So všetkým sa však človek musí vyrovnať. Hoci neraz v zhone nezačuje kvíliace sirény šíriace zvesť o nešťastí, ktoré voľakoho práve zastihlo.
V kritických chvíľach si viac ako inokedy uvedomujeme, že nie sme na svete sami, že každý sa na niečo tešíme a mnohé sa nám nedostáva. Každého z nás môže prikvačiť choroba, nečakaná udalosť alebo aj neznášanlivé znechucovanie každodennosti. Dobrý úmysel a úsilie bývajú vystavené kritike a človek ju musí zniesť, vyrovnať sa s neprávosťou a trochu pozabudnúť na vlastné sny a vnímať aj rastúce tempo života.
V neutíchajúcej metelici udalostí, neraz v náhlení sa za vlastnou dôležitosťou sa nezaoberáme zvyšujúcim sa tlkotom vlastného srdca na hodnotu vysoko prekračujúcu 125/80 milimetrov ortuťového stĺpca. Ak nedbáme na varovania pred väčším prekročením tejto hranice, zrejme nám chýba zodpovednosť k sebe i svojej rodine.
Tiež je to nedostatok spoločenskej zodpovednosti. Je tu čas nanovo sa opytovať, ako to vlastne žijeme, aký je zmysel nášho života. Predsa hlavným cieľom snahy človeka nie je za každú cenu nadobúdanie toho, čo nemáme, ale zachovanie toho, čo je k životu tak veľmi potrebné.
Protipólom starostí sú nezabudnuteľne krásne zážitky, dobré pocity, prejavy radosti, potešenie z dospievania našich detí. Blízkosť ideálov konania dobra a užitočnosti, starostlivosť o človeka, dobrá atmosféra, povzbudenie, uznanie a tolerancia prispievajú k splneniu našich túžob.
Umenie priblížiť sa človeku však nespočíva len v pekných slovách, ale v konkrétnej pomoci. Jej najvyššia hodnota nie je iba v darovaní vecí, ale v darovaní znalostí, naučených vedomostí a hlavne ich praktickom uplatnení v živote. Ide o dar, ktorý zlepší životné podmienky nielen jednotlivca, ale celej spoločnosti.
Ak sa má život zlepšiť, potom je potrebné nielen komentovať rozhodnutia na najvyššej úrovni krajiny alebo vo svetovom rámci, ale prebudiť každého, kto disponuje schopnosťami, venovať sa človeku, a to aj chorým a starým ľuďom, so zaujatím, trpezlivosťou a citom. Vyžaduje si to zodpovednosť a toleranciu súčasne.
Neostáva nám iné, len sa popasovať s dosiahnutím kultivovanosti a rozumnosti ľudí a nanovo zvážiť, či konáme dobro, ak hazardujeme so zdravím. Rozpoznajme mieru vlastných potrieb a možností spoločnosti v danej dobe.