Jeden z kľúčových argumentov, ktorým oponenti termínu vstupu Slovenska do eurozóny už v budúcom roku obvykle zdôvodňujú svoje tvrdenia, je hypotéza, že neskorší prechod na euro by sa udial pri silnejšom kurze a bol by teda z hľadiska reálneho priblíženia k priemeru únie výhodnejší. Na tomto mieste som sa už pokúšal tento argument relativizovať poukázaním na to, že pre drvivú väčšinu Slovákov, ktorí majú príjmy a úspory v korunách a míňajú ich doma, je úroveň konverzného kurzu nepodstatná, keďže všetky príjmy a výdavky sa prepočítajú rovnako. Udalosti uplynulých dní dosť rukolapne dokázali, že aj predpoklad o tom, že koruna by sa mala ďalej iba posilňovať, je viac ako vratký. Za ostatných ani nie desať dní stratila naša mena takmer 70 halierov, a to bez akéhokoľvek vplyvu domácich faktorov. Koruna sa oslabila výlučne (či predovšetkým) v dôsledku globálneho vývoja vyvolaného veľkou finančnou krízou - na opačnom konci planéty! Bolo by dnes asi trocha veštením z krištáľovej gule pokúšať sa presnejšie odhadnúť ďalší vývoj krízy a jej dosahy na Slovensko, v každom prípade sa však potvrdilo, že mena takejto malej a otvorenej ekonomiky je na globálne trendy mimoriadne citlivá. Bolo by iluzórne predpokladať, že naša národná autonómna menová politika môže takýmto turbulenciám dlhodobejšie účinne vzdorovať. O vyhliadkach na ďalšie spevňovanie koruny síce možno akademicky špekulovať, nie je však azda príliš trúfalé takúto úvahu nateraz uzavrieť s tým, že pre krajinu nášho typu je ukotvenie v zóne so stabilnou a silnou spoločnou menou proti podobným otrasom najúčinnejšou ochranou.
Igor Barát je splnomocnenec vlády pre zavedenie eura.