Slovensko bude od roku 2009 pravdepodobne platiť eurom. To môže priniesť viac alebo menej pozitívnych javov. Koľko tých pozitív bude, to nám naznačí druhá informácia. Totiž, s akým kurzom vstúpi do eurozóny. A práve táto informácia by si zaslúžila viac pozornosti, než ako sa jej venuje.
Prečo je tá otázka taká dôležitá? Pretože od odpovede záleží, či Slovensko dokáže maximalizovať benefity vyplývajúce z prechodu na euro. V skutočnosti verím, že Slovensko by profitovalo viac, keby zaviedlo euro neskôr. Zároveň však tvrdím, že na znovuotvorenie tejto diskusie je už neskoro. Keby sa diskusia čo i len začala, hrozila by totálna destabilizácia finančného trhu, koruna by sa prudko oslabila, došlo by k zvýšeniu inflácie a zhoršeniu vstupných podmienok na budúce plnenie maastrichtských kritérií. Tým vlastne zároveň hovorím, že sa domnievam, že ekonomický prínos sa bude maximalizovať, ak bude tzv. konverzný kurz pokiaľ možno silnejší.
Silnejší kurz neprivítajú exportéri, ale tí si s ním nakoniec poradia. Pre spotrebiteľov však bude silnejší kurz znamenať, že bude aspoň čiastočne tlmiť inflačné tlaky. Ekonómovia totiž už dlho varujú, že prechod na euro bude zrejme akcelerovať infláciu. A takisto povedie k pomalšiemu rastu reálnych miezd a všeobecne životnej úrovne v porovnaní so situáciou, keby bolo prijatie eura mierne odložené.
Guvernér Šramko sa pritom k otázke už vyslovil, keď vyhlásil, že "Slovensko sa bude usilovať o stanovenie konverzného kurzu koruny na úrovni, ktorá fundamentálne nezmení podmienky v ekonomike". Inak povedané, konverzný kurz by nemal byť priveľmi vzdialený od aktuálneho trhového kurzu. Vzhľadom na to, že koruna má tendenciu posilňovať sa, môžeme predpokladať, že Slováci by mali vstúpiť do eurozóny s kurzom, ktorý bude mať bližšie k 33,00 SKK/EUR ako k 35/4424 SKK/EUR, čo je súčasný oficiálny stred fluktuačného pásma. A to je dobrá správa.
Markéta Šichtařová, riaditeľka Next Finance, s.r.o.