Grécku poskytneme 300 mil. eur na jeho záchranu, lebo je to vraj solidárne. Solidarita je však zásadne pomoc bohatých chudobným. V Grécku majú trojnásobné platy a štvornásobné dôchodky oproti slovenským, nehovoriac až o 100-mesačných odstupných. Keď budú v Grécku platy a dôchodky také ako na Slovensku, tak sa môžeme baviť o solidarite.
Ako druhé si treba uvedomiť, čo sa vlastne stane s peniazmi, ktoré Slovensko poskytne Grécku. Tie totiž poputujú na splatenie existujúcich dlhov, a keďže viac ako 70 % svojho dlhu má Grécko v zahraničných bankách, tak vlastne našimi daňami chránime zisky zahraničných bánk. Opäť sa tak privatizujú zisky a socializujú straty. Jednoducho, podnikanie prináša aj riziko a je problém bánk, komu požičali. Napokon na Grécku dlhé roky skvele zarábali.
Po tretie, prečo si vlastne Grécko nemôže požičať od bánk tak ako doteraz? No preto, lebo žiadna banka to nie je ochotná urobiť, a to z toho dôvodu, že má o svoje peniaze obavy. Slovensko po prvé nie je banka, a po druhé, keď už ide požičiavať, tak predsa nie štátu, ktorý je pred bankrotom. Je takmer isté, že Slovensko peniaze načas neuvidí.
Ako štvrté si treba uvedomiť, že Gréci sa do Eurozóny dostali podvodom, napríklad tak, že do svojho HDP si zarátali aj odhadované príjmy z prostitúcie, čo zvýšilo základ na výpočet deficitu, a ten bol logicky nižší. Napriek týmto podvodom, Grécko ani raz od roku 1995 nebolo pod 3-percentnou maastrichtskou hranicou, a to preto, lebo tam hospodárili takí istí nezodpovední socialisti, akí momentálne hospodária u nás.
A po piate, pomocou Grécku sa hrubo porušuje Lisabonská zmluva, ktorá v článku 125 ods. 1 hovorí, že za záväzky si ručí každá krajina sama. Skratka, za týchto okolností je pomoc Grécku donebavolajúce svinstvo.
Aké je teda riešenie? Jednoduché, nepožičať ani cent, potom bude Grécko musieť vyhlásiť štátny bankrot (čo v podstate znamená, že banky prídu o časť svojich ziskov, lebo budú dlhšie čakať na peniaze) a následný odchod z eurozóny. Navyše, tento krok výrazne posilní dôveru v euro, lebo všetci investori uvidia, že pravidlá, ktoré si EÚ sama dala, aj dodržuje.
Autor je ekonóm a predseda strany Sloboda a solidarita