Jeden francúzsky ekonomický časopis nedávno vyhlásil výkonnú riaditeľku MMF Christine Lagardeovú za celosvetovo najvplyvnejšiu žijúcu Francúzku. V tejto kategórii nečelí Lagardeová príliš tvrdej konkurencii. Hollandova partnerka Valérie Trierweilerová si získala slávu neuváženým politickým tweetom o svojej predchodkyni, ale potom sa uchýlila za múry Elyzejského paláca. Ani Brigitte Bardotová už nie je tým prírodným živlom, ktorým kedysi bývala. To sa však môže čoskoro zmeniť.
Strata dôvery
Európsky parlament nedávno potvrdil vymenovanie Daniele Nouyovej z francúzskej centrálnej banky za prvú predsedníčku novovytvorenej rady pre dohľad Európskej centrálnej banky.
Oznámenie prichádza necelý mesiac predtým, ako ECB prevezme priamy dohľad nad približne 130 bankami predstavujúcimi viac ako 80 percent bankových aktív eurozóny. V jurisdikcii miestnych autorít zostanú iba menšie národnej banky. Nouyová je vzdelaná a schopná dohliadateľka vybavená úctyhodnou kombináciou odhodlania a šarmu.
Bude potrebovať všetky tieto vlastnosti a ešte množstvo ďalších, aby nový európsky bankový systém fungoval efektívne.
ECB bola vybraná pre jednotný mechanizmus dohľadu napriek tomu, že právny základ pre tieto jej nové právomoci je tenký ako ľad (ide o jednu nejednoznačnú klauzulu v Lisabonskej zmluve). Keď sa zmluva podpisovala, Nemecko sa k poskytnutiu podobnej roly ECB stavalo vyslovene nepriateľsky. Nikto však nechcel ani uvažovať o obrovskej úlohe spojenej s vytvorením rámca novej zmluvy, ktorá by zriaďovala inštitúciu s potrebnými právomocami. Tento proces by totiž vyžadoval referendum, a tým aj riziko, že by hlasovanie nemuselo dopadnúť tak, ako si eurokrati želajú.
Napriek pretrvávajúcim právnym pochybnostiam o pôsobnosti ECB panuje o potrebe centrálneho dohľadu všeobecná zhoda. Dôveryhodnosť európskych národných dozorných agentúr bola v nedávnych rokoch nenapraviteľne poškodená vinou finančných záťažových testov, ktoré vystavili potvrdenie o bezinfekčnosti aj tým inštitúciám, v ktorých účtovníctve sa neskôr našli obrovské diery. Okrem iného aj cyperskej Laiki Bank alebo španielskej Bankii.
Vyčerpávajúca bitka
Európski predstavitelia sa zhodli, že ak je veriteľom poslednej inštancie v eurozóne ECB, potom musí mať priame informácie o účtovníctve svojich potenciálnych klientov. Okrem toho by sa od nej dalo očakávať, že bude mať objektívnejší pohľad na inštitúcie, na ktoré dohliada – pohľad neovplyvnený národnou politikou.
Potiaľto je všetko v poriadku. ECB však potrebuje podporu, aby mohla robiť svoju prácu. Na nedávnej európskej bankovej konferencii vo Frankfurte panovala takmer jednomyseľná zhoda, že funkčná banková únia vyžaduje centrálny úrad na riešenie sporov (ktorý bude rokovať so zlyhávajúcimi finančnými inštitúciami) a vzájomne garantovaný fond na ochranu vkladov (ktorý zvýši dôveru v slabšie banky v problémových ekonomikách eurozóny).
Zároveň však panovala takmer jednomyseľná zhoda, že banková únia žiadnu z týchto potrieb nenaplní – aspoň nie spočiatku. Logickí Francúzi vyvíjajú tvrdý nátlak na skúpych Nemcov a možno sa podarí dosiahnuť kompromis, je to však stále vyčerpávajúca bitka.
Rýchlosť a predvídateľnosť
A aby toho nebolo málo, rozhodovacie mechanizmy ECB sú zle prispôsobené úlohe bankového dozorného orgánu. Bolo dohodnuté, že každá banka bude mať tím dohľadu vedený ECB, ktorý bude zodpovedný za vydávanie odporúčaní v otázkach, ako sú kapitálové požiadavky, váženie rizík spojených s konkrétnymi aktívami, alebo kompetentnosť a spôsobilosť riaditeľov a vysokých manažérov. Zároveň bude nová rada dohľadu zložená z predstaviteľov ECB a šéfa bankového dohľadu danej členskej krajiny eurozóny, ktorá bude odporúčania prijímať.
Všetko však bude musieť byť predložené Rade guvernérov ECB na súhlas alebo vyjadrenie. A Rada guvernérov nie je zvyknutá robiť rýchle rozhodnutia v nečakaných otázkach. Jej hlavnou zodpovednosťou je v konečnom dôsledku určovanie menovej politiky, čo vyžaduje malý počet veľmi dôležitých rozhodnutí, ktoré sa obvykle robia vo vopred stanovenom časovom rámci. Keďže menová politika funguje na základe toho, že ovplyvňuje trhové očakávania, platí, že čím vyššia je predvídateľnosť týchto rozhodnutí, prinajmenšom čo sa týka ich načasovania a určujúcich princípov, tým vyššia je ich efektivita.
Dohľad je oveľa chaotickejšou záležitosťou, ktorá vyžaduje rozhodovanie v nečakaných okamihoch. Jednotlivé rozhodnutia sa navyše navzájom ovplyvňujú a často vyžadujú úpravy a objasnenie. Čakanie, že sa každý mesiac rozbehne majestátny rozhodovací proces, by mohlo stáť veľa peňazí a poškodiť záujmy vkladateľov.
Líška a ježko
Aby som si vypožičal slávnu taxonómiu filozofa Isaiaha Berlina, orgán dohľadu je ako líška: pozná mnoho drobností, je pružný a neustále prispôsobuje stratégiu prežitia. Naopak, úspešná centrálna banka sa podobá skôr ježkovi: vie jednu dôležitú vec – že musí zostať upnutá na nízku infláciu. Pomalé a predvídateľné rozhodovanie je pre tohto živočícha prednosťou, avšak na rýchlo sa pohybujúci a spletitý svet bánk 21. storočia je zle adaptovaný.
Skutočnou úlohou pre Nouyovú v ECB teda bude naučiť ježka novým, líščím kúskom. V ideálnom prípade by jej s tým pomáhala revidovaná rozhodovacia štruktúra s novým centrom úradu schopným podporovať tímy dohľadu rýchlymi nálezmi. Potreba vyhnúť sa úpravám zmluvy to však vylučuje.
Howard Davies, bývalý predseda britského Úradu pre finančný trh