Akoby EÚ nemala dosť starostí. Obavy o vládu zákona v Poľsku a Grécku sú to najmenej. Napriek tomu, že hrozí Brexit a eurokríza. Lenže ak sa obmedzuje vláda zákona v klube, kde majú byť liberálne demokracie, podrývajú sa základné hodnoty a ohrozuje to investície.
Viac pozornosti si vyslúžilo Poľsko, keď Európska komisia začala s predbežným vyšetrovaním, či tamojšia nacionalistická vláda rešpektuje vládu zákona. Dôvodom je zákon, ktorý od ústavného súdu na väčšinu rozhodnutí žiada dvojtretinovú väčšinu. Neskôr vláda presadila zákon, ktorý jej dáva moc menovať šéfov verejnoprávnych vysielateľov. Na druhý deň svojho exposlanca katapultovala do čela televízie.
EÚ má pri narúšaní zásad demokracie a vlády zákona v extrémnom prípade pripraviť krajinu o hlasovacie práva. Hoci vyšetrovanie je len v začiatkoch, jeden z poľských ministrov už prirovnal európsky „dohľad“ k nacistickej okupácii. Investori sa vyľakali, zlotý po znížení úverového ratingu padol na štvorročné minimum voči euru.
Teraz poďme do Grécka. Po klebetách, že vláda Syrizy cez Helénsky finančný stabilizačný fond tlačila na odstúpenie šéfa banky Piraeus, akcie banky za dva dni stratili 22 percent. Hedžový fond Paulson & Co, ktorý vlastní vyše 9 percent Piraesu sa začal sťažovať, lebo do banky investoval s predpokladom, že jej šéfom zostane Anthimos Thomopoulos. Podľa hedžového fondu nemá HFSF právomoc žiadať rezignáciu predstaviteľov banky a ak sa to stalo na pokyn vlády, znamenalo by to „jasné porušenie zákona o HFSF, predovšetkým s ohľadom na jeho nezávislosť od politických zásahov“.
HFSF následne tlak poprela a Eurogroup Grécko jasne požiadala o depolitizáciu bánk a verejnej správy. Thomopoulos napriek tomu rezignoval. Keďže eurozóna požičala Grécku peniaze aj na rekapitalizáciu banky Piraeus a na banku teraz dohliada ECB, veritelia majú právo vedieť, čo sa stalo.
Naporúdzi sú aj ďalšie varovné signály, že Tsiprasova vláda porušuje zásady vlády zákona. Minulý rok prepustila šéfa formálne nezávislého daňového úradu. Prijala zákon, ktorým získala väčšiu kontrolou nad televíziou.
Opozičný líder Kyriakos Mitsotakis tvrdí, že vláda sa pokúša o kontrolu nad justičným systémom, zahráva sa s nezávislými inštitúciami, dosadzuje do funkcií priateľov a známych a odvoláva reformy v oblasti vzdelávania. Hoci krátenie daní je jedným z najvážnejších problémov Grécka, keď Tsipras pripravil o prácu šéfa daňovákov, veritelia ledva zašomrali. Európska komisia zjavne nechce byť na vládu prísna, lebo chce veriť, že tretí záchranný plán funguje.
Lenže rešpekt k vláde zákona je pre grécku ekonomickú budúcnosť azda dôležitejší než vyrovnané rozpočty a liberalizovaný trh. To isté platí pre Poľsko. Únia váha, ako zareagovať. Nechce sa púšťať do bojov na ďalších frontoch. No ak zavrie oči, nákaza sa môže rozšíriť.