Premiér David Cameron je jedným z najlepšie improvizujúcich politikov súčasnosti. A teraz ho čaká veľa práce s referendom o vystúpení Británie z EÚ. Jeho vlastná strana je v tejto otázke rozpoltená. Tvrdšia časť je za vystúpenie. Väčšina členov, vrátane premiéra, je skôr za zotrvanie – ale s reformou vzťahov medzi Britániou a Bruselom. Aj keby chceli, nemôžu ukázať príliš otvorenú podporu zotrvania, pretože v pozadí čaká na každý sklamaný voličský hlas Farageov UKIP. Cameron síce už pred pár mesiacmi rozbehol svoju tour s reformnou agendou po Európe a intenzívne hľadá (a miestami aj nachádza) spojencov. No úniové mlyny melú pomaly a referendum sa blíži. Podľa všetkého sa uskutoční zhruba o rok. Predreferendové prieskumy ukazujú pomer síl zhruba 1:1. V krajine sa tak začínajú objavovať scenáre možného vývoja v prípade vystúpenia.
Británia by nevystúpila zo dňa na deň, na to sú väzby s EÚ príliš komplexné. Ani by neostala izolovaná. Na to je Európa príliš dôležitá pre Britov, ako aj Briti pre Európu. V podstate by tak po referende len pokračovali už teraz existujúce rokovania o usporiadaní vzťahov s EÚ. Pravdepodobne s ďalším referendom. Na výber je totiž viacero modelov, pričom dva základné sú nórsky (spojenie cez Európsky hospodársky priestor) a švajčiarsky (spojenie cez súbor bilaterálnych zmlúv). EÚ by, samozrejme, nič nedala len tak „zadarmo“, takže v Británii by zotrvala aj nejedna z bruselských regulácií. Zástancovia európskeho superštátu musia byť tvrdí, prípadný odchod druhej najväčšej ekonomiky by totiž zatriasol dôverou.
V Dánsku sa v decembri uskutoční referendum o (ne) pridaní sa k spoločným pravidlám spravodlivosti, vydávania a zatykačov, ktoré niektorí môžu vnímať ako referendum o asertívnejšom prístupe novej dánskej vlády k EÚ. Tá je momentálne jedným z najväčších Cameronových spojencov na kontinente. V Holandsku sa cez petíciu podarilo vyvolať referendum o zmluve EÚ s Ukrajinou, pričom holandské veto by bolo žiariacim symbolom európskej politickej nejednotnosti. Nehovoriac o tom, že protieurópska Strana slobody známeho populistu Geerta Wildersa vedie rebríčky popularity. Ďalší spojenec konzervatívcov, poľská strana Právo a spravodlivosť, je najhorúcejším kandidátom na víťazstvo v nadchádzajúcich voľbách. Bude to pravdepodobne znamenať aj referendum o prijatí eura. To bude testom poľského nadšenia pre Európu.
Za britským referendom sa tak skrýva oveľa viac, než len britská otázka. Vzťahy medzi členskými štátmi a Bruselom pripomínajú svojou spletitosťou telenovelu. Ale skôr fínsku ako argentínsku. Budú len členovia, alebo vzniknú aj akísi „partneri“? Otvorených emócií je na konferenciách a stretnutiach stále neveľa. Do toho ešte primiešajme vzťahy vnútri štátov samotných. V Británii sú najväčšími zástancami zotrvania Škóti, takže prípadný odchod by naplno obnovil separatistické tendencie v tejto krajine. Podobne v Katalánsku po víťazstve separatistov v regionálnych voľbách je téma nezávislosti horúca ako už dlho nie.