Okolo Sýrie, ktorá výdatne zásobuje Európu vojnovými utečencami, sa začali diať vážne veci. Hrozí, že konflikt na Blízkom východe sa vystupňuje. A utečenecká kríza sa potom ešte viac prehĺbi.
Francúzsko a Veľká Británia oznámili, že pripravujú letecké údery na pozície Islamského štátu v Sýrii. Slabšie zorientovaný Európan sa pri tejto správe iste poteší a povie si – konečne. V Sýrii predsa treba urobiť poriadok. Iste, iste... V tomto prípade však platí, že všetko je inak.
Francúzsko a Veľká Británia sa zapojili do občianskej vojny v Sýrii už dávno. Na jej začiatku. Politicky, materiálne a spravodajsky podporujú sunnitských povstalcov (a uznali ich „vládu“). To však nie je podstatné. Podstatné je, že povstalcov podporujú hlavne Turecko a Spojené štáty. Obe krajiny intenzívne bombardujú ciele v Sýrii – hlavne Islamský štát, ktorý nebojuje len proti Asadovi, ale aj proti povstalcom (chce ich nahradiť ako jediná opozičná sila). Je to práve vonkajšie zasahovanie, ktoré v Sýrii udržiava občiansku vojnu. A vyháňa z krajiny milióny utečencov. Podľa informácií nemeckej spravodajskej služby môže byť až 95 percent „povstalcov“, ktorí bojujú v Sýrii, cudzincov.
Mapa bojujúcich strán vyzerá takto. Povstalcov podporujú hlavne Turecko, Saudská Arábia, Spojené štáty, Francúzsko a Británia. Vládu Asada podporujú Irán, Irak, Rusko a Čína.
Možno si teraz položíte otázku – a kde je Európska únia ako „mocnosť“, ktorej sa konflikt a utečenecká kríza týka najviac? Správne. Kde je... EÚ je rozdelená. Francúzi a Briti zasahujú na strane rebelov. A Nemecko, najsilnejšia krajina únie, tomu vzdoruje. Nemci preferujú – a celkom správne – plány na ukončenie konfliktu stabilizovaním Sýrie. Hoci aj s Asadom. Nemecká diplomacia sa pokúsila riešiť problém politicky. Mierovou konferenciou, na ktorej by sa zúčastnil aj Irán ako jeden z kľúčových hráčov (čo spojenci odmietli). Nie, Nemci nemusia Asada. Obávajú sa však – a celkom správne – že víťazstvo radikálnych islamistov by viedlo k líbyjskému scenáru. Teda k rozdeleniu Sýrie, k jej vyradeniu z politickej mapy a k pokračovaniu menších konfliktov medzi kmeňmi a frakciami. Presne ako v dnešnej Líbyi, ktorú v roku 2011„oslobodilo“ bombardovanie Francúzska, Británie a Spojených štátov. Líbya ako štát neexistuje. Je bojiskom znepriatelených kmeňov. Oficiálne je síce polovica príjmov sýrskych povstalcov od (neexistujúceho)„štátu Líbya“, v skutočnosti sa tým však len kryjú cudzie zdroje (pod hlavičkou Líbye sa má skrývať nepriznaná podpora sýrskym povstalcom zo Spojených štátov).
Nemecký mierový scenár s účasťou Iránu a arabských krajín je správny. Ale slabý. Záujmy Nemcov a EÚ celkom ignorujú silnejší hráči. Preskupovanie síl ukazuje skôr to, že konflikt sa môže rozšíriť. V Sýrii sa mali objaviť ruské bojové lietadlá a ďalšie dodávky ruských zbraní. V reakcii na to mobilizujú letecké sily aj Briti a Francúzi (utečeneckú krízu len využijú na presadenie rozhodnutí). Proti tomu zas mobilizuje sily Irán a šiiti z Iraku.
A Európska únia sa prizerá. A buduje utečenecké mestá v Grécku... Pretože EÚ je, žiaľ, najslabšia zo všetkých mocnosti v Stredomorí.
A na všetko doplatí krajina s najčistejšími úmyslami – Nemecko. A s ním cez utečenecké kvóty aj zvyšok bezmocnej únie.